Ekanomika

500 jeŭra za prajezd biez čarhi. Na polskaj miažy kvitnieje biznes pa abjeździe «kalejki»

Čarha vielikahruzaŭ na polska-biełaruskaj miažy raściahnułasia na 60 kiłamietraŭ, ad terminała ŭ Kukurykach da horada Miendzyžec-Padlaski. Heta stymuluje nielehalny biznes, jaki pradaje miescy na abjezd «kalejki». Pavodle źviestak vydańnia Rzeczpospolita, taksa na prajezd pa-za čarhoj u apošni čas vyrasła sa 100 da 500 jeŭra. Palicyja štrafuje parušalnikaŭ, ale kiroŭcy miarkujuć, što jana mahła b dziejničać bolš aktyŭna. Vydańnie Most tłumačyć, jak pracuje hety biznes i jak jamu sprabujuć supraćstajać.

Zdymak ilustracyjny. Fota: Infotrans.by

Dalnabojniki viedajuć, što jość dva nielehalnyja sposaby abjechać čarhu. Pa-pieršaje, padać palicyi «lipavyja» dakumienty pra toje, što fura viazie hruz, jaki chutka psujecca. Takich prapuskajuć pa-za čarhoj.

Inšaja schiema zaklučajecca ŭ tym, što kiroŭcy kuplajuć dakumienty, u adpaviednaści ź jakimi nibyta jeduć nie na miažu, a da siabie na bazu abo na adras niejkaha klijenta, jaki zarehistravany niedaloka ad miažy. Tamu palicyja prapuskaje ich.

Dalej jany znoŭ sprabujuć abjazdžać «kalejku» — nibyta jeduć u mytnaje ahienctva, jakoje raźmieščana pierad samaj miažoj. Tam ich taksama prapuskajuć biez čarhi. Zatym hetyja fury ŭbudoŭvajucca ŭ čarhu z bakavych daroh. Adnak dla hetaha im patrebnyja saŭdzielniki, jakija na aŭtobusach abo aŭtamabilach błakujuć ruch inšym hruzavikam.

U pieryjady kryzisu na miažy ich ceny rastuć, ale pieravozčyki hatovyja nieści dadatkovyja vydatki, pakolki prastoj fury abychodzicca jašče daražej.

Pavodle źviestak polskaj padatkova-mytnaj administracyi, siaredni čas čakańnia ŭ čarzie ciapier składaje 47 hadzin. Adnak, jak miarkuje Rzeczpospolita, hetaje značeńnie farmirujecca z tych, chto prastojvaje ŭ čarzie pa dva tydni, i tych, chto prajazdžaje biez čarhi. Niezadavolenyja pastajanna vyklikajuć na takich parušalnikaŭ palicyju, a jana štrafuje tych, chto jedzie ŭ abjezd.

Z pačatku hoda dalnabojnikam vypisana bolš za tysiaču takich štrafaŭ. Ciapier na darozie № 68, jakaja viadzie da pamiežnaha pierachodu, kruhłasutačna dziažurać niekalki dziasiatkaŭ palicejskich, ale kiroŭcy miarkujuć, što časta jany davoli pasiŭnyja.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Akademiju KDB budujuć prosta na Załatahorskich mohiłkach. Ź ziamli dastajuć pareštki minčukoŭ, jakich tut chavali sotni hadoŭ29

Akademiju KDB budujuć prosta na Załatahorskich mohiłkach. Ź ziamli dastajuć pareštki minčukoŭ, jakich tut chavali sotni hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

MZS: Nie premjeru Polščy ci Litvy vyrašać, kali adkryć miažu15

Łukašenka zajaviŭ, što litoŭcy sami z terytoryi Biełarusi pierakidvali cyharety na mietearałahičnych zondach12

«Pieršyja hady čatyry było kłasna». Sieńjor, užo hramadzianin Aŭstralii, raskazaŭ, jak tam z ajciškaj i pavukami2

Chram Sahrada Familija ŭ Barsiełonie staŭ samym vysokim u śviecie. Na jaho pastavili pieršuju častku kryža

Ukraina addała Litvie rasijskaha vajskoŭca, jakoha padazrajuć u vajennym złačynstvie suprać litoŭca2

Tramp rychtuje ŭdary pa aeradromach i partach Vieniesueły12

Polšča prybrała častku pieraškod na pamiežnym pierachodzie «Kuźnica»2

Łukašenka zajaviŭ, što chutka śmiardziučaja Jeŭropa budzie płacić Biełarusi za čystaje pavietra35

Prakuror raskazaŭ, čamu dahetul adpraŭlajuć na sutki za padpiski11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Akademiju KDB budujuć prosta na Załatahorskich mohiłkach. Ź ziamli dastajuć pareštki minčukoŭ, jakich tut chavali sotni hadoŭ29

Akademiju KDB budujuć prosta na Załatahorskich mohiłkach. Ź ziamli dastajuć pareštki minčukoŭ, jakich tut chavali sotni hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić