Hramadstva33

Žychary šmatpaviarchovika ŭ Minsku ŭziali i prabili novyja vokny ŭ domie. A tak možna było?

Unikalnaja «apieracyja» była praviedziena ŭ mai ŭ adnym ź minskich hmachaŭ. U kvatery prabili dva dadatkovyja akny. Paŭnavartasnyja, pamieram bolš za dva mietry, piša Onliner.by. 

«Kvadrataŭ» šmat, a voknaŭ mała

Viadoma, prakrucić takuju spravu niaprosta: treba vykanać usie ŭmovy i atrymać aficyjnyja dazvoły. Dy jašče i nie na kožny dom daduć dabro — pasprabuj zamachnucca na «stalinku» abo źmiani fasad doma, jaki hladzić na praśpiekt. Ale ŭ takim vypadku ŭsie zorki syšlisia: novabudoŭla, nie hałoŭnaja vulica horada i apošni, 25-y, pavierch.

— Ščyra kažučy, z takim zapytam da nas źviarnulisia ŭpieršyniu, — pryznajecca inžynier-technołah kampanii «Vokny Panarama» Alaksandr Dapira. — Dy i ŭ pryncypie, nakolki ja viedaju, takich maštabnych pierarobak u Minsku jašče nie było. Adna sprava, kali pavialičvajuć abo dadajuć vokny ŭ pryvatnym domie, heta zvyčajnaja historyja. A voś u šmatkvaternym…

Pačałosia ŭsio z taho, što klijent kupiŭ na druhasnym rynku kvateru biez azdableńnia i paličyŭ, što voknaŭ u joj niedastatkova: vid vakoł pryhožy, a hladzieć niama z čaho. Jak možna vypravić? Tolki dadaŭšy akonnych prajomaŭ.

Bolšaści z nas navat u hałavu nie pryjšoŭ by taki fint — nu jak možna zrabić zamach na fasad šmatpaviarchoŭki? Adnak ułaśnik nie tolki prydumaŭ płan pa «aśviatleńni» kvatery, ale i pajšoŭ pa instancyjach źbirać dazvoły. Biurakratyčny šlach vydaŭsia nie takim składanym, jak možna było vykazać zdahadku.

Asnoŭnaje i hałoŭnaje — atrymać dazvoł ad vykankama svajho rajona.

Dla hetaha nieabchodna źviarnucca ŭ adździeł architektury i budaŭnictva z adpaviednaj zajavaj i schiemaj, na jakoj buduć paznačanyja novyja akonnyja prajomy. Adrazu daviadziecca pačakać dzieści miesiac. Kali kamisija paličyć, što źjaŭleńnie novych voknaŭ nijak nie sapsuje ni dom, ni horad — adabreńnie budzie na rukach. Možna prystupać da pracy.

Jak heta było

— Da nas klijent pryjšoŭ, užo majučy dazvoł na rukach, — praciahvajuć dzialicca padrabiaznaściami ŭ kampanii. — Usio astatniaje — sprava techniki. Zadaču spraščała jašče i toje, što dom byŭ karkasna-manalitny, heta značyć vonkavyja ścieny nie apornyja, jany składajucca sa zvyčajnaha hazasilikatu, jaki lohka paddajecca «transfarmacyi».

My padpisali damovu, uzhadnili pamiery voknaŭ, pradumali ŭsie techničnyja momanty (raspracavali vuzły i złučeńni). Na pradpryjemstvie zrabili sami vokny i pad ich pačali prabivać prajomy, — raspaviadaje Alaksandr.

Da hazasilikatnaha błoku šyrynioj 400 mm śpiecyjalisty padstupalisia dvojčy: spačatku vybili pałovu znutry, kab było mienš abłomkaŭ, jakija mohuć zvalicca ŭniz. I tolki zatym uzialisia za pracy zvonku, papiarednie abharadziŭšy stužkami terytoryju na ziamli, kab dakładna ničoha ni na kaho nie prylacieła.

— Dla taho kab atrymać dostup na dach, brali dazvoł u staršyni tavarystva ŭłaśnikaŭ. Uličvali i nadvorje: hladzieli, kab pa prahnozie nie było ni daždžoŭ, ni mocnaha vietru, inakš heta vielmi ŭskładniła b pracu.

Na toje, kab prasiekčy adzin prajom, u śpiecyjalista sychodziła prykładna paŭdnia. Usiaho my dadali dva akna — zvyčajnaje i vuhłavoje.

U cełym na abjekcie (z ulikam zamieny voknaŭ ad zabudoŭščyka na novyja) bryhada z troch čałaviek prabyła try dni. Susiedzi na šum, darečy, nie skardzilisia — usie pastavilisia z razumieńniem. Dy i my pracavali tolki ŭ dazvoleny čas. I kali chtości prasiŭ adkłaści pierfaratary na čas cichaj hadziny ŭ dziaciej, viadoma ž, zhadžalisia, — uspaminaje Alaksandr Dapira.

Kolki kaštuje «zapuścić śviatło« ŭ kvateru?

Prasiekčy i zašklić siaredniaje akno pamieram 2×2 mietry abyjdziecca prykładna ŭ 2000-2500 rubloŭ. Arhanizavany vyvaz śmiećcia ŭ hetuju sumu nie ŭvachodzić: usie abłomki prosta źbirajucca ŭ miaški i vynosiacca da miesca zboru budaŭničaha śmiećcia.

Na realizacyju prajekta — ad padpisańnia damovy da zdačy zakazčyku — u kampanii syšoŭ prykładna miesiac. Dalej znoŭ treba było ŭklučacca ŭłaśniku, bo pryhažość nieabchodna jašče lehalizavać, a mienavita: źviarnucca ŭ ahienctva pa dziaržrehistracyi i ziamielnym kadastry pa novy techpašpart na kvateru i paśviedčańnie ab rehistracyi. Śpiecyjalisty ahienctva pryznačać datu (chutčej za ŭsio, vizit adbudziecca na praciahu niekalkich bližejšych tydniaŭ) i pryjduć u kvateru, kab ubačyć na svaje vočy i adlustravać u dakumientach źmieny.

— Ramont u hetaj kvatery jašče praciahvajecca, tamu kančatkovaha varyjantu my nie bačyli. Ale navat pramiežkavy akazaŭsia vielmi efiektnym: śviatła i praŭda stała našmat bolš. Nu i vyhlad z vysokaha paviercha vydatny, — padsumoŭvajuć u kampanii.

Kamientary3

  • Łoł
    03.06.2024
    Hubazik ili hebšnik kupił chatku? Nu ili jeŝio kto s vołosatoj łapoj. Śmierdu by otkazali.
  • Rodzievič
    03.06.2024
    A straty ciepłaty jany ŭličyli, hetyja amatary śviatła? A to budzie śvietła i saraka mierznuć.
  • Svabodny čałaviek
    04.06.2024
    Nu prama kraina dla žyćcia. Nie vieru ŭ takija kazki, što heta zvyčajny piers

Ciapier čytajuć

Ułady Irana nazvali žachlivuju ličbu zabitych na pratestach11

Ułady Irana nazvali žachlivuju ličbu zabitych na pratestach

Usie naviny →
Usie naviny

Na trochbakovaj sustrečy ŭ Abu-Dabi siońnia budzie abmiarkoŭvacca pytańnie terytoryj

Praź niekalki dzion pryjdzie adliha

Asudzili eks-načalnika śledčaha ŭpraŭleńnia Mahilova, jakomu KDB vyrabiła fejkavy pašpart «Novaj Biełarusi»8

Premjer Litvy pra pierajezd Cichanoŭskaj u Polšču: Nie baču ni vyhady, ni straty19

Alaksandr Rybak znoŭ rychtujecca da adboru na «Jeŭrabačańnie»2

U jakim miesiacy biełarusy pamirajuć čaściej za ŭsio?5

Paŭdniovaja Kareja pieršaj u śviecie pačała rehulavać štučny intelekt. Ciapier tam abaviazkova markirujuć ŠI-vyjavy

Staražytnyja duby raskazali, što adbyvałasia až za stahodździe da źjaŭleńnia krepaści na Miency3

Tramp zajaviŭ, što Zialenski hatovy zaklučyć mirnuju damovu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Irana nazvali žachlivuju ličbu zabitych na pratestach11

Ułady Irana nazvali žachlivuju ličbu zabitych na pratestach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić