Hramadstva2121

Kiraŭnik Akademii navuk prydumaŭ paniaćcie «biełaruski śviet» i patłumačyŭ, što heta takoje

Pa słovach Uładzimira Husakova, heta paniaćcie aktyŭna ŭvodzicca va ŭžytak.

Uładzimir Husakoŭ. Fota: BiełTA

Staršynia Prezidyuma NAN Biełarusi Uładzimir Husakoŭ na moładzievym forumie zajaviŭ, što ŭ abarot uvodzicca novaje paniaćcie — «biełaruski śviet».

Sa słoŭ Husakova, jano ŭklučaje ŭ siabie «cełuju sistemu ahulnanacyjanalnych kaštoŭnaściaŭ — ad staražytnaj historyi i kultury da sučasnaj śvietabudovy, uklučajučy tradycyjny śvietapohlad biełarusaŭ», piša BiełTA.

«Siońnia «biełaruski śviet» — nie tolki tradycyi słaŭnaha minułaha, ale i hodnaja sučasnaść, upeŭnienyja pazicyi ŭ halinie navuki, kultury, adukacyi, achovy zdaroŭja, mižnarodnaha supracoŭnictva, abaranazdolnaści, što pierakanaŭča paćviardžajecca jak paŭsiadzionnym vopytam biełaruskich hramadzian i našych haściej, tak i statystyčnymi pakazčykami i vysokimi pazicyjami ŭ mižnarodnych rejtynhach», — ličyć Husakoŭ.

Na dumku akademika, mocnym bokam «biełaruskaha śvietu» zastajecca imknieńnie da kantaktaŭ sa źniešnim asiarodździem, hatoŭnaść usprymać novy dośvied i pierajmać najlepšyja ŭzory.

Husakoŭ zajaviŭ, što histaryčny šlach Biełarusi maje vyklučnyja asablivaści. Naprykład, hieahrafičnaje stanovišča, na praciahu stahodździaŭ było skryžavańniem niekalkich kultur i dziaržaŭnych utvareńniaŭ, jakija ŭvachodzili ŭ vialikija cyvilizacyjnyja kanhłamieracyi i vyznačali raźvićcio jeŭrazijskaj prastory. 

Taksama kiraŭnik NAN źviarnuŭ uvahu na asablivaści nasielnictva biełaruskich terytoryj, jakija ŭbirali ŭ svoj skład pradstaŭnikoŭ roznych etnasaŭ i nacyjanalnaściaŭ, a taksama na nabytuju ź ciaham času vysokuju stupień ustojlivaści biełaruskaha naroda da razburalnych umoŭ tranzitnaha isnavańnia.

Zaraz paniaćcie «biełaruski śviet» buduć usiebakova i ŭzmocniena vyvučać i asensoŭvać.

Kamientary21

  • Saša
    12.06.2024
    Hety durań daŭno ŭ turmie pavinien być.
  • Janka
    12.06.2024
    Jakim čynam Biełaruś da "ieŭrazijskaj prastory" - niezrazumieła. Pierad tym, jak nieści bielibierdu pra Biełaruś i jeŭrazijstva, cpadaru Husakovu varta było b hlanuć na mapu. Najkaraciejšaja adlehłaść Biełarusi (paŭdnievaja kropka Biełarusi ŭ Kamarynskim rajonie) ad Azii (miesca ŭpadzieńnia Donu ŭ Tahanrohskuju zatoku pa linii hałoŭnaha farvateru) składaje 780 km.
  • Jahiełłončik
    12.06.2024
    Nu tipa russkij mir so znakom kačiestva, kak-to tak.

Ciapier čytajuć

Łosik: Ja musiŭ vyjści ŭ červieni razam ź Bialackim, ale ŭ apošniuju chvilinu nas zamianili na inšych1

Łosik: Ja musiŭ vyjści ŭ červieni razam ź Bialackim, ale ŭ apošniuju chvilinu nas zamianili na inšych

Usie naviny →
Usie naviny

U vyšuk abjavili lehiendarnaha łyžnika Siarhieja Dalidoviča, udzielnika siami zimovych Alimpijad1

Pucin sustreŭsia z Alijevym i apraŭdvaŭsia za źbićcio samalota azierbajdžanskich avijalinij9

U minskim mietro chutka źjaviacca novyja ciahniki2

Hamialčanka pacikaviłasia, čamu z abłasnoha teatra nie zdymajuć čyrvona-zialony dekor, chacia śviaty minuli — i tut paniesłasia9

Žančyna, u jakoj pamierła dačka, praz sacsietki šukaje biełaruski śvitšot, jak byŭ u dziciaci. Vytvorca taksama adhuknuŭsia2

Nobieleŭskim łaŭreatam pa litaratury staŭ Łasła Krasnaharkai3

Ź Biełarusi ŭ Polšču znoŭ možna jechać z cyharetami i ałkaholem2

Biełarusam prychodziać fejkavyja listy ad imia ŭkrainskich pravaabaroncaŭ1

U kvartale «Minsk-Śviet» zdajecca kvatera z pražyvańniem tolki ŭ budni

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łosik: Ja musiŭ vyjści ŭ červieni razam ź Bialackim, ale ŭ apošniuju chvilinu nas zamianili na inšych1

Łosik: Ja musiŭ vyjści ŭ červieni razam ź Bialackim, ale ŭ apošniuju chvilinu nas zamianili na inšych

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić