Hramadstva33

Stary paplečnik Łukašenki paraŭnaŭ jaho z ajatałoj Chamiejni. Paraŭnańnie tak sabie

Da 30-hodździa prychodu da ŭłady Łukašenki intervju haziecie «Mohilevskije viedomosti» daŭ jahony blizki paplečnik jašče z časoŭ pracy dyrektaram saŭhasa, a taksama deputactva ŭ Viarchoŭnym Saviecie XII sklikańnia Uładzimir Kanaploŭ. 

Ruchała Chamiejni. Fota: Wikimedia Commons 

U 1990-ja i nulavyja Kanaploŭ zajmaŭ vysokija pasady, byŭ namieśnikam staršyni, a paśla i staršynioj Pałaty pradstaŭnikoŭ. Adnak paśla trapiŭ u apału, navat paru tydniaŭ pasiadzieŭ, u vyniku vykaraskaŭsia, ale ŭžo amal dva dziesiacihodździ zajmaje tolki ścipłuju pasadu kiraŭnika Biełaruskaj fiederacyi handboła.

U intervju jon raskazaŭ, što siabravaŭ z Łukašenkam jašče z časoŭ vučoby ŭ Mahiloŭskim piedahahičnym instytucie, paśla žyćcio ich krychu raźniesła, ale paśla pačatku pierabudovy ŭ SSSR, a značyć i adkryćcia mahčymaści zajmacca publičnaj palitykaj znoŭ źviało.

Adnosna niepasrednaj pracy z Łukašenkam ničoha asablivaha Kanaploŭ nie raskazaŭ — zbolšaha jahonyja raskazy tolki paćviardžeńnie i biez taho viadomych faktaŭ. Što i zrazumieła — być asabliva ščyrym, raskryvajučy niejkija, mahčyma, niazručnyja dla šefa tajamnicy apalnamu čynoŭniku, jaki šmat viedaje, davoli ryzykoŭna.

Ale ŭ farmavańnie kultu asoby Łukašenki, stvareńnie jakoha apošnim časam asabliva zaŭvažnaje, jahony były siabar svaju cahlinku pakłaŭ. Pry hetym vykarystaŭ vielmi aryhinalnaje i niečakanaje paraŭnańnie:

«Ciapier jon, viadoma, užo metr, heta naš biełaruski Chamiejni, jaho vybraŭ narod». 

Paraŭnańnie, treba skazać, dastatkova dvuchsensoŭnaje, kali choć by paviarchoŭna viedać bijahrafiju taho čałavieka, ź jakim Kanaploŭ paraŭnaŭ Łukašenku.

Ruchała Chamiejni — heta lidar isłamskaj revalucyi 1979 hoda ŭ Iranie, stvaralnik toj Isłamskaj Respubliki Iran, jakaja isnuje siońnia i ź jakoj maje ciesnyja palityčnyja suviazi Łukašenka.

Voś tolki narod jaho nikoli nie abiraŭ navat farmalna, dy i sama relihijnaja pasada Najvyšejšaha kiraŭnika Irana (rachbara), jakuju zajmaŭ Chamiejni, hetaha nie praduhledžvaje.

Usienarodna abirajucca i pieraabirajucca ŭ Iranie, prytym rehularna dy ŭ sapraŭdy kankurentnaj baraćbie, chaj sabie i tolki ŭ ramkach sistemy, tolki śvieckija prezidenty, a rachbary pryznačajucca pažyćciova. Ich i było za ŭsiu historyju Isłamskaj Respubliki Iran pakul tolki dvoje: ciapierašni lidar, 85-hadovy Ali Chamieniei, zaniaŭ hetuju pasadu 3 červienia 1989 hoda, paśla śmierci 89-hadovaha Chamiejni.

A pryjšoŭ u svoj čas da ŭłady Ruchała Chamiejni takim sposabam, za adnu dumku pra jaki biełarusy siońnia atrymlivajuć ad łukašenkaŭskich sudoŭ vialikija terminy źniavoleńnia i hnajacca ŭ nialudskich umovach u turmach — u vyniku narodnych pratestaŭ zrynuŭšy ŭładu šacha Machamieda Reza Piechlevi, jaki pierad tym kiravaŭ krainaj bolš čym 37 hadoŭ, z 1941 pa 1979 hady.

Prytym, jak višańka na torcie, pierad prychodam da ŭłady hety čałaviek byŭ, karystajučysia paŭaficyjnaj terminałohijaj łukašenkaŭskaha režymu, «źbiehłym». Z 1964 pa 1979 hod Chamiejni žyŭ u vymušanaj emihracyi ŭ Turcyi, Iraku i Francyi, atrymlivajučy ŭ tym liku i roznaha kštałtu padtrymku ad zamiežnych uradaŭ dla baraćby z tahačasnaj prazachodniaj iranskaj manarchijaj.

Kamientary3

  • Eglrka
    19.07.2024
    [Red. vydalena]
  • mirnyj atom
    20.07.2024
    trymlivajučy ŭ tym liku i roznaha kštałtu padtrymku ad zamiežnych uradaŭ dla baraćby z tahačasnaj prazachodniaj iranskaj manarchijaj.

    lubitieli ałłacha svoich nie brosajut, na takuju diejatielnosť i poślednieje otdadut ostaviv bolšinstvo v niŝietie....
  • 1
    21.07.2024
    A počiemu niet, usatyj pravosłavnyj atieist koran tožie ciełovał.

Ciapier čytajuć

«Vyskačyć na vulicu ŭ karotkich spadničkach — heta vy mahli. I ŭsich hvałtavali tam». Łukašenka ŭspomniŭ kinošnikam 2020-y i zaklikaŭ spynicca16

«Vyskačyć na vulicu ŭ karotkich spadničkach — heta vy mahli. I ŭsich hvałtavali tam». Łukašenka ŭspomniŭ kinošnikam 2020-y i zaklikaŭ spynicca

Usie naviny →
Usie naviny

Hajdukievič paraiŭ vykładvać u tyktok «nie dupu»16

Biełaruska padzialiłasia ŭražańniami ad aŭtobusnaha tura ŭ Dahiestan — 32 hadziny da pieršaha načleha2

Achmataviec u Kurskaj vobłaści rasstralaŭ kramu z hranatamiota. Z-kanały zaklikali pakarać jaho, ale pozna2

Novy film z «dziciom Biełarusi». Jak «Baleryna» praciahvaje spravu Džona Uika7

U žančyny ŭ Hiermanii naradziŭsia 100-y praŭnuk

U Biełarusi krytyčna padaje naradžalnaść. A jak u susiednich krainach?16

Rasijanie nanieśli masiravany ŭdar pa Kijevie i Adesie1

Aktrysa Hanna Chitryk paviedamiła, što rak viarnuŭsia6

Čamu ŭ siarednim uzroście naša talija pavialičvajecca? Pryčyna niečakanaja1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vyskačyć na vulicu ŭ karotkich spadničkach — heta vy mahli. I ŭsich hvałtavali tam». Łukašenka ŭspomniŭ kinošnikam 2020-y i zaklikaŭ spynicca16

«Vyskačyć na vulicu ŭ karotkich spadničkach — heta vy mahli. I ŭsich hvałtavali tam». Łukašenka ŭspomniŭ kinošnikam 2020-y i zaklikaŭ spynicca

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić