«Heta cikavaje pytańnie. Dumaju, što jano b abmiarkoŭvałasia dastatkova šyrokim kołam našaj kamandy».

U novym vypusku TOKu ŭ kiraŭnika Fondu salidarnaści BySol Andreja Stryžaka spytali, ci ŭziaŭ by jon ad Juryja Čyža miljon dalaraŭ.
«Heta cikavaje pytańnie. Tamu što jon nibyta trochu represavany zaraz (ale jasna, što nie represavany). Dumaju, što hetaje pytańnie abmiarkoŭvałasia b dastatkova šyrokim kołam našaj kamandy. I ja prahnazuju, što rašeńnie chutčej było b «nie». Tamu što heta reputacyjnyja ryzyki, straty».
Na pytańnie, ci nie važniejšyja palitviaźni za reputacyjnyja ryzyki, Stryžak zaŭvažyŭ:
«Kali ty možaš adnym hrašovym tranšam razvalić usiu sistemu salidarnaści, to na**r takija hrošy?»
Stryžak upeŭnieny, što hrošy — nie samy redki resurs. «Jasna, što ty možaš źbirać ich ceły hod albo adzin dzień, ale vynik budzie toj ža samy: voś jany ŭ ciabie jość, ty ich vydatkavaŭ, i ich u ciabie niama.
A kali ty voźmieš niejkija hrošy, jakija abrežuć absalutna ŭsie inšyja hrošy, to ty ich adzin raz patraciš i ŭsio. Potym ty nie zmožaš pracavać pa prafiesii».
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary