Zdaroŭje22

Čamu padletki-dziaŭčaty čaściej pakutujuć na depresiju: vučonyja znajšli mahčymaje tłumačeńnie ŭ mozhu

Novaje daśledavańnie brytanskich navukoŭcaŭ pakazvaje, što pryčyna moža chavacca ŭ parušeńni bałansu rečyvaŭ, jakija abaraniajuć mozh dziaŭčat u padletkavym uzroście.

Ilustracyjnaje fota. Krynica: Getty Images

Depresija — heta raspaŭsiudžanaje psichičnaje rasstrojstva, ad jakoha pakutujuć kala 280 miljonaŭ čałaviek pa ŭsim śviecie. Pavodle danych Suśvietnaj arhanizacyi achovy zdaroŭja, u žančyn jana sustrakajecca ŭdvaja čaściej, čym u mužčyn.

Jak piša SciTech Daily, novaje daśledavańnie, praviedzienaje vučonymi z Karaleŭskaha kaledža Łondana, upieršyniu prapanuje bijałahičnaje tłumačeńnie taho, čamu hetaja roźnica pačynaje prajaŭlacca ŭžo ŭ padletkavym uzroście.

U centry daśledavańnia, vyniki jakoha apublikavanyja ŭ časopisie Biological Psychiatry, tak zvany kinureninavy šlach — mietabaličny praces, padčas jakoha arhanizm rasščaplaje tryptafan. Heta niezamiennaja aminakisłata, jakaja nie vypracoŭvajecca ŭ arhaniźmie i moža pastupać tolki ź ježaj.

Tryptafan utrymlivajecca ŭ miasie, rybie, jajkach, małočnych praduktach, arechach, bananach, siemkach, sojevych praduktach, a taksama ŭ horkim šakaładzie. Jon šyroka viadomy jak rečyva, ź jakoha arhanizm sintezuje sieratanin — tak zvany «harmon radaści». Ale heta tolki častka historyi.

Tryptafan moža vykarystoŭvacca nie tolki dla vypracoŭki sierataninu, ale i pierapracoŭvacca praz kinureninavy šlach. U zaležnaści ad stanu arhanizma, asabliva pry najaŭnaści zapaleńnia, hety praces moža vieści da ŭtvareńnia albo niejrapratektarnych (achoŭnych) rečyvaŭ, naprykład kinurenavaj kisłaty, albo niejrataksičnych złučeńniaŭ — jak, naprykład, chinalinavaj kisłaty, jakaja moža paškodžvać niejrony i ŭzmacniać zapalenčyja pracesy.

Daśledavańnie pravodziłasia siarod 150 padletkaŭ z Brazilii va ŭzroście ad 14 da 16 hadoŭ. Udzielnikaŭ padzialili na try hrupy: ź nizkaj ryzykaj depresii, z vysokaj ryzykaj i z užo pastaŭlenym dyjahnazam. U kožnaj hrupie było pa 50 čałaviek, paroŭnu chłopcaŭ i dziaŭčat. Za padletkami nazirali ciaham troch hadoŭ, kab vyśvietlić, ci zachoŭvajucca simptomy depresii ź ciaham času, ci źnikajuć.

Vyniki pakazali, što ŭ padletkaŭ z vysokaj ryzykaj i ŭ tych, u kaho ŭžo była dyjahnastavanaja depresija, uzrovień kinurenavaj kisłaty (toj samaj, što abaraniaje mozh) byŭ panižany. Najbolš vyrazna heta prajaŭlałasia ŭ dziaŭčat.

Adnačasova ŭ ich fiksavalisia pavyšanyja pakazčyki zapalenčych markieraŭ u kryvi — białkoŭ, jakija arhanizm vypracoŭvaje ŭ adkaz na infiekcyju, stres abo chraničnaje zachvorvańnie. Jak vyśvietliłasia, hetyja markiery «źmiaščajuć» mietabalizm tryptafanu ŭ bok vypracoŭki niejrataksičnych rečyvaŭ.

Praz try hady paŭtornyja analizy pakazali, što ŭ dziaŭčat z chraničnaj depresijaj uzrovień niejrataksičnych mietabalitaŭ, što ŭtvarajucca ŭ kinureninavym šlachu, byŭ vyšejšy, čym u tych, čyje simptomy z časam prajšli.

Heta moža śviedčyć pra toje, što aktyŭnaść niejrataksičnaj haliny kinureninavaha šlachu adyhryvaje rolu va ŭstojlivaści depresii da lačeńnia.

Vučonyja miarkujuć, što vymiareńnie ŭzroŭniu rečyvaŭ, źviazanych z hetym mietabaličnym pracesam, moža dapamahčy ŭ rańniaj dyjahnostycy depresii ŭ padletkaŭ, asabliva ŭ dziaŭčat.

U budučyni heta moža spryjać farmavańniu bolš dakładnych, indyvidualnych padychodaŭ da lačeńnia: ad karekcyi racyjonu i fizičnaj aktyŭnaści da vykarystańnia preparataŭ, što rehulujuć mietabalizm tryptafanu. Asabliva važna heta dla dziaŭčat, u jakich, jak pakazała daśledavańnie, bijałahičnaja ŭraźlivaść da depresii moža być vyšejšaja.

Kamientary2

  • Žvir
    30.03.2025
    Usio praz siadzieņnie ū čatyroch scienach i biazmetavaha isnavaņnia... Dobra, kali dziciaci nadany niejki intares, chobbi, kali josc` meta i žadņnie jaje dasiahnuc`. Usio heta mabilizuje, nie dazvaliaje nudzicca, i baronic` ad zniešniaha niehatyūnaha ūplyvu.
    Nu, škola taksama faktar. jak dlia mianie niekali, dyk samy boļšy depresniak i apatyju nahaniala škola i jejnyja paradki. Heta byū čynnik gvaltoūnaj unifikacyi asoby. U Bielarusi škola zboļšaha i zastajecca takoj.
  • Chatnik
    26.04.2025
    šmat sučasnaj ježy nakštałt fastfudu i cukru vyklikaje zapalenčyja pracesy, toje što tak lubiać našyja padletki

Ciapier čytajuć

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

«U kapciuroch HPU». Stahodździe niebiaśpiečnaj naiŭnaści i daremnych maraŭ biełaruskaj emihracyi34

Navukoŭcy vyśvietlili, čamu niekatoryja ludzi nikoli nie zajmajucca seksam5

Łukašenka nazvaŭ siabie trampistam21

Nazvali pryčynu avaryi hruzavoha ciahnika na Smalenščynie3

Rybak na Minskim mory złaviŭ dvuch zdaravieznych samoŭ. Adzin važyŭ 70 kiłahramaŭ, druhi — krychu mienš2

Artura Siańko pakinuli pad vartaj u ZŠA. Jamu pa-raniejšamu pahražaje departacyja6

Kampanija-adnaroh ź biełaruskimi karaniami zapłacić miljony dalaraŭ za złoŭžyvańnie asabistymi danymi

U Minsku zatrymali «hrupu nacystaŭ». Na videa ŭ asnoŭnym ukrainskaja simvolika9

Jak Kapienhahien stvaryŭ «zialonuju chvalu» dla viełasipiedystaŭ3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić