Navukoŭcy zaniepakojenyja: zapasy presnaj vady na Ziamli skaračajucca, a ŭzrovień akijanu raście
Spadarožnikavyja danyja pakazvajuć, što presnaja vada na kantynientach źnikaje ŭsio chutčej. Heta hłabalnaja tendencyja achoplivaje roznyja rehijony.

Jak piša Tegasspiegel.de, hrupa daśledčykaŭ z Univiersiteta štata Aryzona (ZŠA) praanalizavała spadarožnikavyja danyja ź sistem GRACE (Gravity Recovery and Climate Experiment) i Grace Follow-On za 2002—2024 hady, jakija fiksujuć łakalnyja źmieny ŭ hravitacyjnym poli Ziamli, što dazvalaje vyznačać kolkaść vady na pavierchni i ŭ padziemnych słajach.
Pa vynikach analizu vyśvietliłasia, što straty kantynientalnaj presnaj vady siońnia spryjajuć rostu ŭzroŭniu akijana bolš, čym rastavańnie ledavikovaha pokryva Hrenłandyi.
Zasušlivyja terytoryi imkliva pašyrajucca
Raniejšyja daśledavańni dastupnaści vady na kantynientach pakazvali, što ŭ vyniku klimatyčnych źmien suchija rehijony stanoviacca jašče bolš suchimi, a vilhotnyja, asabliva ŭ tropikach, — jašče bolš vilhotnymi.
Adnak novyja danyja śviedčać: zasušlivyja terytoryi vysychajuć chutčej, čym pavyšajecca vilhotnaść u inšych rehijonach. Pry hetym ahulnaja płošča zasušlivych zon pavialičvajecca, a płošča vilhotnych — skaračajecca.
U tych rehijonach, dzie tendencyi byli asabliva zaŭvažnyja, u 62% vypadkaŭ nazirałasia mienavita pavieličeńnie zasušlivaści.
Ź lutaha 2004-ha da krasavika 2024 hoda płošča terytoryj, jakija štohod achoplivała ekstremalnaja zasucha, rasła ŭ siarednim na 685 tysiač kvadratnych kiłamietraŭ — heta bolš čym try terytoryi Biełarusi.
Adnak, padzialiŭšy ŭvieś pieryjad na dva adrezki — da 2013 hoda i paśla, — navukoŭcy vyjavili jašče bolš tryvožnuju tendencyju: kali da 2013-ha nazirałasia tendencyja da źmianšeńnia płoščy zasušlivych rehijonaŭ, to z 2014-ha jana źmianiłasia na supraćlehłuju — płošča zasušlivych rehijonaŭ pačała chutka pavialičvacca: u siarednim na 2,62 miljona kvadratnych kiłamietraŭ u hod.
Nastupstvy hetaha hłabalnyja. Pavodle acenak, amal šeść miljardaŭ čałaviek, abo kala 75% nasielnictva płaniety (pavodle danych na 2020 hod), žyvuć u 101 krainie, dzie za apošnija 22 hady skaracilisia zapasy presnaj vady.
Asabliva paciarpieli Kaśpijskaje mora i Arał
Zasušlivyja rehijony na płaniecie ŭsio čaściej źlivajucca ŭ vializnyja zony. Najbujniejšaja ź ich achoplivaje značnyja terytoryi Jeŭropy, Paŭnočnaj Afryki, Blizkaha Uschodu, Centralnaj Azii i Kitaja. U hetaj hihanckaj zonie ź lutaha 2003 pa krasavik 2024 hoda abjom zapasaŭ presnaj vady skaračaŭsia ŭ siarednim na 0,83 santymietra štohod.
Asabliva mocna paciarpieli rajony vakoł Kaśpijskaha i Aralskaha moraŭ u Zachodniaj i Centralnaj Azii: tam straty skłali try santymietry na hod.
Jašče adna vialikaja zona źnižeńnia zapasaŭ presnaj vady raźmiaščajecca na paŭdniovym zachadzie ZŠA, u Mieksicy i častcy Centralnaj Amieryki. Dźvie inšyja — na Alascy i ŭ Kanadzie, a taksama ŭ Sibiry.
U hetych paŭnočnych rehijonach strata presnaj vady najpierš abumoŭlenaja rastavańniem ledavikoŭ i śniežnych šapak hor, ź jakich vada ściakaje ŭ akijan.
U svaim analizie navukoŭcy nie ŭličvali Hrenłandyju i Antarktydu, pakolki ich ledavikovyja ščyty razhladalisia asobna.
Pavodle raźlikaŭ, siaredni štohadovy rost uzroŭniu suśvietnaha akijanu składaje kala 2 mm, i jaho składniki vyhladajuć nastupnym čynam: 44% prypadaje na presnuju vadu, što źnikaje z kantynientaŭ; 37% — na rastavańnie ledavikovaha pokryva Hrenłandyi; 19% — na stratu lodu ŭ Antarktydzie.
Aŭtary daśledavańnia spadziajucca, što atrymanyja imi vyniki dapamohuć uśviadomić maštaby prablemy skaračeńnia presnaj vady na sušy i padrychtavacca da rostu ŭraźlivaści prybiarežnych terytoryj va ŭmovach padjomu ŭzroŭniu mora.
Klimat Biełarusi stanovicca ciaplejšym chutčej, čym u bolšaści krain śvietu
Jak hłabalnaja źmiena klimatu adabjecca na Biełarusi? Nie zusim tak, jak my ŭjaŭlajem
Za 30 hadoŭ płošča sušy na Ziamli pavialičyłasia na 58 tysiač kv. km
Niderłandy źniknuć, Kaŭkaz adździelicca ad Rasii, a ŭ Biełarusi ničoha nie źmienicca: što budzie ź Ziamloj, kali ŭsie ledaviki rastajuć?
Kamientary