Alaksandr Łukašenka padčas pryjezdu ŭ Žyrovičy, dzie znachodzicca adzin z bujniejšych pravasłaŭnych centraŭ — Śviata-Uśpienski Žyrovicki manastyr, źviarnuŭ uvahu adkaznych asob na niedachopy ŭ pytańniach dobraŭparadkavańnia i naviadzieńnia paradku, što daručałasia raniej, piša BiełTA.

«Niekatoryja elemienty, što atačajuć hetu abiciel, śviedčać pra toje, što tut niešta rabili na chutkuju ruku zusim niadaŭna. Nie ŭsio zroblena. Zapomnicie: heta — žamčužyna pravasłaŭja. My dla pravasłaŭnych pavinny tut zrabić idealnaje miesca», — skazaŭ jon.
Jon zajaviŭ, što ŭviesnu budzie «vynikovy ispyt».
Taksama Łukašenka vykazaŭsia pra biełaruskija tak zvanyja «relihijnyja centry», zajaviŭšy, što «treba patrochu dapamahać usim, kab zachavać mir i spakoj u Biełarusi».
Pavodle jaho słoŭ, treba zychodzić z čarhovaści, z taho, što sapraŭdy nieabchodna zrabić, bo dziaržava niasie jašče i sacyjalnyja funkcyi, uklučajučy budaŭnictva žylla i inšyja napramki.
Kamientary
Vied́ ludi - niefť dla Hundiajeva i moskovskoj cierkvi, čto sovpadajet, na 100 %, s ocienkoj ludiej vłasťju łukašienko.
Otsiuda i takaja zabota.