Što saboj ujaŭlajuć tyja mieteazondy, jakija prylatajuć ź Biełarusi ŭ Litvu? Raskazvaje Biesarab
Mieteazondy z kantrabandnymi cyharetami ź Biełarusi pryviali da taho, što Litva na miesiac zakryła miažu. Ale što za jany? Raspytali navukoŭca Siarhieja Biesaraba — akazałasia, heta jaho raniejšaje chobi.

Biesarab tłumačyć, što kłasičny mieteazond — heta pavietrany šar, jaki robiać z pruhkaha palimiernaha materyjału, čaściej za ŭsio z łateksu. Jon moža być rozny pa pamierach, ad paŭmietra da dvuch-troch mietraŭ. Ale jość i zondy biez dna, zroblenyja sa zvyčajnych płastykaŭ, jakija mohuć być pamieram sa stadyjon i nieści na sabie niekalki ton vahi.
U ciapierašnim vypadku havorka idzie pra kłasičnyja mieteazondy:
«Hetyja šaryki napoŭnienyja lohkim hazam. Dla hetaha abirajuć abo vadarod, abo hielij. Čaściej za ŭsio ich napaŭniajuć hielijem, bo vadarod vielmi niebiaśpiečny, jon moža vybuchnuć. Hielij taki ž lohki, jak vadarod, ale jon inertny haz, nie haryć i ni z čym nie ŭzajemadziejničaje».
Mieteazondy mohuć kaštavać pa-roznamu. Ale Biesarab robić vysnovu pa fota, što ŭ Litvu, chutčej za ŭsio, prylatajuć samyja tannyja šary, zroblenyja z łateksu. Jany zdolnyja padymacca da vyšyni ŭ 30‑40 kiłamietraŭ da bolš razredžanych płastoŭ atmaśfiery. Da šaroŭ časta padviešvajuć aparaturu, kab mierać tempieraturu, vilhotnaść i inšyja mietearałahičnyja paramietry.
Kali šar zapuskajuć mietearołahi, jon zvyčajna niasie na sabie skrynku ź pienapłastu, dzie znachodzicca mikrapłata, akumulatar i termarezistar. Heta adnarazovaja reč.
Pakolki taki zond u teoryi moža nieści niejkija vybuchovyja pryłady i raskidvać ich u pavietry, dziejańni litoŭcaŭ pa zakryćci aeraporta možna zrazumieć:
«Pa ŭsich vajskovych kanonach litoŭcy adreahavali maksimalna pravilna, biez usiakaj dypłamatyi. Ź biełaruskaha boku heta, jak kažuć, krok na durnia.
Kab zapuścić mieteazond, treba mieć na heta dazvoł, rehistravać, dzie i kali ty jaho zapuściš, prapisać, na jakuju vyšyniu jon padymiecca. A kali ty puskaješ jaho biez dazvołu, ty pavinien razumieć, što jaho mohuć źniščyć, a ciabie mohuć znajści i aštrafavać».
Mieteazondy mocna pieraškadžajuć radyjołakacyi, i avijadyśpietčary musiać praz hetyja nieapaznanyja latučyja abjekty advodzić samaloty.
«U vilenskim aeraporcie vielmi šmat rejsaŭ, i ŭjavicie, jakaja miešanina tam atrymlivajecca. Na radary raptam źjaŭlajecca 10‑15 takich nieapaznanych abjektaŭ, i ty nie razumieješ, što heta, ty bačyš tolki sihnaturu abjekta».
Ci možna takija zondy źbivać? Pavodle słoŭ Biesaraba, heta całkam mahčymaja reč, ale jość adna prablema — vydatki.
«Naprykład, hety šar kaštuje $300, a rakieta, jakoj jaho buduć źbivać, kaštuje miljon. To-bok ź Biełarusi dziasiatkami zapuskajuć tyja šary, a litoŭcy buduć na tyja kapiejkavyja zondy tracić svaje rakiety», — razvažaje navukoviec.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ«Vialikija ryzyki tupa stracić tavar». Spytali kantrabandysta i pamiežnika, navošta Biełaruś zakidvaje Litvu i Polšču zondami
«Šary zapuskajuć i z aŭtamabilnych pryčepaŭ». Były kantrabandyst tłumačyć, čamu cyharety ŭ Litvu ŭsio čaściej pierakidajuć na mieteazondach
Biełaruś nie pieršaja kraina, adkul pasyłajuć dziŭnyja šary. Z Paŭnočnaj Karei zapuskali śmiećcie i navat haŭno
Kamientary