Ci jość suviaź pamiž babrami i kažanami? Akazvajecca, samaja niepasrednaja
Babry — sapraŭdnyja inžyniery ekasistem, jakija źmianiajuć miascovaść vakoł siabie i dapamahajuć nie tolki rybam i ptuškam, ale i kažanam. Raniej było viadoma, što babry stanoŭča ŭpłyvajuć na kažanoŭ, ale pryčyny hetaha zastavalisia niajasnymi. Ciapier navukoŭcy razhadali hetuju zahadku, piša «Dzikaja pryroda pobač».

Niadaŭniaje daśledavańnie ŭ Šviejcaryi pakazała: tam, dzie žyvuć babry, pavialičvajecca i kolkaść kažanoŭ, ich aktyŭnaść i efiektyŭnaść pošuku ježy ŭ paraŭnańni z terytoryjami biez babroŭ.
Babry stvarajuć sažałki, vakoł jakich źjaŭlajecca bolš miortvaha drevastoju — heta daje šmat prytułku i ježy dla nasiakomych, a značyć, i dla kažanoŭ, jakija žyviacca imi.
U takich miaścinach adznačana taksama pavieličeńnie kolkaści vidaŭ kažanoŭ, u tym liku i redkich.
Viartańnie račnych babroŭ u Jeŭropie pryniesła vialikuju karyść mnohim vidam žyvioł i raślin, jak vodnym, tak i naziemnym.
Dziejnaść babroŭ dapamahaje adnaŭlać vodna-bałotnyja ŭhodździ i pavialičvać bijaraznastajnaść. Jany — najlepšyja sajuźniki ŭ spravie adnaŭleńnia pryrodnych ekasistem.
Navukoviec nazvaŭ dva rajony Minska, jakija ablubavali kažany
U Minsku i vobłaści zaŭvažyli našeście babroŭ
U centry Hrodna pasialiŭsia babior VIDEA
U Čechii babry za noč pabudavali płacinu tam, dzie jaje ŭźviadzieńnie doŭha nie mahli ŭzhadnić čynoŭniki
Sud u ZŠA razhladaje spravu ab babrysie, jakaja nie choča žyć u dzikaj pryrodzie
Ciapier čytajuć
Były muž błohierki, jakaja razam z 17‑hadovym žanichom šykavała na sabranaje dla chvoraha dziciaci, raskrytykavaŭ tych, chto hetyja hrošy joj pieravodziŭ
Kamientary