Kamanda maleńkaha karybskaha vostrava Kiurasaa ŭpieršyniu ŭ historyi zhulaje na čempijanacie śvietu pa futbole. Što za vostraŭ i jak takoje atrymałasia?
Mahčyma, vy raniej nie čuli pra hetuju krainu z nasielnictvam kala 158 tysiač čałaviek, raźmieščanuju na vostravie ŭ Karybskim mory. Da hetaha Kiurasaa asacyjavałasia ź likioram, naftapierapracoŭkaj, turyzmam i anłajn-kazino, a ciapier nabyvaje suśvietnuju słavu dziakujučy sportu.

Vostraŭ kantrastaŭ: ad pirataŭ da likioraŭ
Farmalna Kiurasaa nie źjaŭlajecca całkam niezaležnaj dziaržavaj. Svoj ciapierašni status samakiravalnaj dziaržavy ŭ składzie Karaleŭstva Niderłandaŭ vostraŭ atrymaŭ tolki 10 kastryčnika 2010 hoda. Da hetaha, z 1954 hoda, jon uvachodziŭ u skład fiederacyi Niderłandskich Antylskich astravoŭ.
Siońnia miascovym uładam dadziena šyrokaja aŭtanomija va ŭnutranaj palitycy, adnak źniešnija spravy i abaronu zabiaśpiečvajuć Niderłandy, a aficyjnym kiraŭnikom dziaržavy źjaŭlajecca niderłandski karol. Taki status daje ŭsim hramadzianam Kiurasaa niderłandski pašpart.
Historyja vostrava, adkrytaha ispancami jašče pry žyćci Kałumba, poŭnaja dramatyčnych padziej. U XVII stahodździ, padčas vajny za niezaležnaść ad Ispanii, Hałandskaja Viest-Indskaja kampanija biez boju zachapiła vostraŭ i pieratvaryła jaho ŭ važny stratehičny punkt.
Stalica Vilemstad stała adnym z najbujniejšych centraŭ handlu rabami, a sam vostraŭ słužyŭ bazaj dla hałandskich pirataŭ i schoviščam dla biežancaŭ, siarod jakich byli jaŭrei-siefardy, vyhnanyja ź Ispanii ŭ kancy XV stahodździa, i navat lidar baraćby za niezaležnaść Łacinskaj Amieryki Simon Balivar, jaki chavaŭsia tut u 1812 hodzie.

Novy vitok raźvićcia vostraŭ atrymaŭ u pačatku XX stahodździa, kali na šelfie susiedniaj Vieniesueły znajšli bahatyja zapasy nafty. Kampanija Royal Dutch Shell pabudavała na Kiurasaa bujny naftapierapracoŭčy zavod Isla.
Vybar byŭ nievypadkovy: u adroźnieńnie ad palityčna niestabilnaj Vieniesueły na Kiurasaa byli stabilnaść i hłybakavodny port. Heta na doŭhija hady zrabiła ekanomiku vostrava zaležnaj ad nafty.
Druhim słupom staŭ turyzm. Turystyčnaja pryvabnaść Kiurasaa abumoŭlena raźvitoj infrastrukturaj, najaŭnaściu piasčanych plažaŭ i karałavych ryfaŭ dla dajvinhu, a taksama hieahrafičnym stanoviščam, jakoje abaraniaje vostraŭ ad urahanaŭ. Heta zabiaśpiečvaje stabilny patok padarožnikaŭ z krain Paŭnočnaj i Paŭdniovaj Amieryki, a taksama ź Jeŭropy.

Ale ekanamičnaja madel Kiurasaa maje i sprečnyja składniki. U 1940‑ch ułady lehalizavali prastytucyju, a ŭ 1949 hodzie na byłoj vajennaj bazie adkryŭsia «Le Mirage» — adzin z najbujniejšych u rehijonie bardelaŭ. Jon začyniŭsia z-za pandemii ŭ 2020 hodzie, ale ŭžo ŭ 2023-m urad vykupiŭ jaho i paabiacaŭ pierazapuścić.
Jašče bolš značnuju rolu adyhryvaje anłajn-hemblinh. Dziakujučy zakonu, pryniatamu ŭ 1993 hodzie, vostraŭ Kiurasaa staŭ suśvietnym centram dla rehistracyi anłajn-kazino. Ličycca, što kala 40% usich cieniavych ihralnych sajtaŭ majuć licenziju Kiurasaa.
I ŭsio ž samaj viadomaj vizitoŭkaj vostrava źjaŭlajecca znakamity likior Blue Curaçao. Jaho historyja pačałasia ź niaŭdačy ispanskich kałanizataraŭ, jakija sprabavali vyroščvać tut apielsiny, ale płady atrymalisia vielmi horkimi. Miascovyja žychary pačali vykarystoŭvać vysušanuju cedru dla stvareńnia nastojek, a ŭ XIX stahodździ hałandskaja kampanija Lucas Bols pieratvaryła hety recept u suśvietny chit.
Šlach da mary: jak stvarałasia siensacyja
Pa ironii losu, mienavita hałandski śled staŭ klučom da pośpiechu Kiurasaa ŭ sporcie, jaki siońnia prasłaŭlaje vostraŭ nie mienš, čym znakamity likior. Jak piša The Athletic, pośpiech zbornaj — heta vynik šmathadovaj stratehii, jakaja pačałasia jašče ŭ 2004 hodzie. Ideja zaklučałasia ŭ tym, kab pryciahvać prafiesijnych hulcoŭ ź niderłandskim hramadzianstvam, jakija majuć karani z Kiurasaa.
U vyniku ŭ ciapierašnim składzie tolki adzin futbalist, Tait Čonh (były hulec akademii «Mančester Junajted»), naradziŭsia niepasredna na vostravie. Astatnija — vychadcy ź Niderłandaŭ, siarod jakich kapitan Leandra Bakuna, były paŭabaronca «Astan Viły», i jaho brat Žunińjo.
«My pačali zaprašać hulcoŭ, jakija byli niedastatkova dobryja dla zbornaj Niderłandaŭ, ale mahli hulać za Kiurasaa. Tak usio pačynałasia», — kaža Leandra Bakuna.
I hetaja stratehija pačała prynosić plon zadoŭha da ciapierašniaha tryumfu. U 2017 hodzie zbornaja Kiurasaa vyjhrała Karybski kubak, uźniaŭšysia ŭ rejtynhu FIFA z 200‑ha na 67‑ie miesca.

Klučavuju rolu ŭ pośpiechu hetaha hoda adyhraŭ lehiendarny 78‑hadovy niderłandski trenier Dzik Advakat. Dla jaho čempijanat śvietu 2026 hoda budzie trecim u karjery paśla pracy sa zbornymi Niderłandaŭ (1994) i Paŭdniovaj Karei (2006). Advakat taksama ŭ svoj čas vyvieŭ zbornuju Rasii na čempijanat Jeŭropy pa futbole 2012 hoda. Cikava, što trenier sam patelefanavaŭ u fiederacyju i prapanavaŭ svaje pasłuhi paśla taho, jak inšyja kandydaty admovilisia.
Šlach Kiurasaa na čempijanat śvietu byŭ vielmi ŭpeŭnienym. Na hrupavym etapie kvalifikacyi kamanda atrymała čatyry pieramohi ŭ čatyroch matčach, abyhraŭšy Barbadas (4:1), Arubu (2:0), Haici (5:0) i Sient-Lusiju (4:0). U finalnym raŭndzie kamanda dvojčy zhulała ŭničyju sa zbornaj Trynidada i Tabaha, dvojčy pieramahła Biermudy (adzin raz z razhromnym likam 7:0 u haściach) i ŭ vyniku zaniała pieršaje miesca ŭ hrupie.
Hetaja kvalifikacyja — nie prosta spartyŭny pośpiech, a novy suśvietny rekord. Kiurasaa stała samaj maleńkaj krainaj, jakaja kali-niebudź traplała na čempijanat śvietu. Ciapier uvieś śviet ź cikavaściu čakaje, što pakaža heta kamanda na hałoŭnaj futbolnaj scenie płaniety.
Kamientary
Nužien spraviedlivyj obŝiepłanietnyj otbor na Kubok mira, no biurokraty FIFA, žirujuŝije na podački arabskich šiejchov, ničieho nie sobirajutsia mieniať.
I potym, eŭrapejskija kamandy ničoha nie stracili, a novyja trapliajuć da turniru praz pašyrennie kilkaści ŭdzielnikaŭ...