Śviet11

Adziny ŭ Rasii vytvorca škłovałakna paśla ataki ŭkrainskich dronaŭ nie pracuje ŭžo chutka hod

Adziny ŭ Rasii zavod pa vytvorčaści aptyčnaha vałakna spyniŭ pracu ŭ mai 2025 hoda paśla sieryi ŭdaraŭ ukrainskich dronaŭ i dahetul nie adnaviŭ vytvorčaść. Pra heta paviedamiŭ vydańniu «Viedomosti» hiendyrektar kampanii ComNews Group Leanid Konik, piša The Moscow Times.

«Optykavałakonnyja sistemy» ŭ Saransku. Fota z sacsietak

Pradpryjemstva «Optykavałakonnyja sistemy» ŭ rasijskim Saransku mieła mahutnaść kala 4 miljonaŭ kiłamietraŭ vałakna na hod. Z hetaj syraviny kala dvaccaci rasijskich kabielnych zavodaŭ vyrablali aptyčnyja kabieli. Ciapier ža jany całkam zaležać ad pastavak z Kitaja.

Pavodle pradstaŭnikoŭ haliny, z 2026 hoda kitajskija pastaŭščyki značna pavysili ceny dla rasijskich pakupnikoŭ — u 2,5—4 razy. Kali ŭ pačatku 2025 hoda adzin kiłamietr vałakna standartu G.652D kaštavaŭ u Kitai 16 juaniaŭ (kala 2,2 dalara), to da kanca hoda — 25 (kala 3,6 dalara), a ŭ studzieni hetaha hoda ŭžo 40 juaniaŭ (kala 5,85 dalara). Rost cen tłumačać rezkim pavieličeńniem popytu.

Aptyčnaje vałakno aktyŭna vykarystoŭvajecca nie tolki ŭ telekamunikacyjach, ale i ŭ vajskovych metach. Rasija i Ukraina stali vykarystoŭvać vałakonna-aptyčnyja kabieli dla kiravańnia dronami na adlehłaści da 50 kiłamietraŭ, što robić ich mienš uraźlivymi dla srodkaŭ radyjoelektronnaj baraćby.

Analityki adznačajuć, što ŭ 2025 hodzie Rasija spažyła kala 10,5% suśvietnaha abjomu vytvorčaści aptyčnaha vałakna, choć raniej jaje dola nie pieravyšała 1%. U absalutnych ličbach heta amal 60 miljonaŭ kiłamietraŭ vałakna za hod. Adnačasova na suśvietnym rynku nazirajecca deficyt hetaj pradukcyi z-za raźvićcia infrastruktury dla štučnaha intelektu.

Ekśpierty padkreślivajuć, što prablema nie tolki ŭ vysokich cenach, ale i ŭ fizičnaj dastupnaści nieabchodnych abjomaŭ. Pastaŭščyki ŭžo patrabujuć stopracentnuju papiaredniuju apłatu. U vyniku rasijskija kabielnyja zavody buduć vymušanyja pavyšać ceny hatovaj pradukcyi, što, u svaju čarhu, pryviadzie da padaražańnia budaŭnictva mahistralnych sietak suviazi i pasłuh arendy vałakonna-aptyčnych linij.

Kamientary1

  • zero
    26.02.2026
    Za zavod rady. Ale pra dziesiać adsotkaŭ - heta žach.

Ciapier čytajuć

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny29

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Usie naviny →
Usie naviny

Navukoŭcy vyjavili zabojcu piaci miljardaŭ marskich zorak1

Rasiju aśvistali na adkryćci Paralimpijady4

Čamu žančyny čaściej pakutujuć na mihreń, a mužčyny — na infarkty?2

MZS Azierbajdžana padziakavaŭ Biełarusi za salidarnaść suprać iranskich dronaŭ5

Klaščy — ich ulubionaja ježa. Navukoŭcy paćvierdzili efiektyŭnaść hetych ptušak u zmahańni ź niebiaśpiečnymi nasiakomymi7

Biełaruskija ŭdzielniki prajšli na adkryćci Paralimpijady pad čyrvona-zialonym ściaham FOTAFAKT32

Na polskim aŭkcyjonie za 700 jeŭra pradajuć staradaŭniuju knihu ź biełaruskaj parafii. Jak takija rarytety mohuć vyvozić za miažu?10

«U saviecki čas amal zarabiŭ na «Žyhuli». Piensijanier raskazaŭ pra svoj kvietkavy biznes

«Biełavija» i HUM prezientavali «samalotnyja» vitryny FOTY11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny29

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić