Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca

Kreml stavicca da Łukašenki jak da svajho hubernatara

Ataki Kramla na Miensk i rasiejskich hubernataraŭ realizujucca pa adnoj schiemie. Piša ŭ svaim błohu Aleś Čajčyc.

Ataki Kramla na Minsk i rasiejskich hubiernataraŭ realizujucca pa adnoj schiemie. Piša ŭ svaim błohu Aleś Čajčyc.

U kastryčniku Respublika Kałmykija narešcie dačakajecca adstaŭki adnaho z najbolš žorstkich rehijanalnych dyktataraŭ — Kirsana Ilumžynava, što niaźmienna kiruje prykaśpijskaj respublikaj z 1993 hodu i ŭstalavaŭ u rehijonie režym žorstkaj asabistaj ułady zadoŭha da federalnaha prezydenctva Ŭładzimira Pucina.

Pierad hetym u adstaŭku «pa-dobramu» adpraŭleny šerah inšych znakamitych hubernataraŭ — M. Šajmijeŭ, M. Rachimaŭ, E. Rosiel. Adpraviŭsia na pakoj i ŭradženiec Pinska Ŭładzimir Čub, što vasiamnaccać hadoŭ kiravaŭ Rastoŭskaj vobłaściu.

Hałoŭnaja palityčnaja tema ŭ Rasii ŭ apošni miesiac — kanflikt pamiž Kramlom i maskoŭskim burmistram Juryjem Łužkovym, jaki chutčej za ŭsio pryviadzie da źmieny ŭłady ŭ stalicy.

Technalohii pijar-supravadžeńnia kramloŭskaje ataki na Łužkova nam asabliva dobra znajomyja:
dziaržaŭnaja televizija i telekanał NTV družna pakazali šerah filmaŭ i telesiužetaŭ, u jakich «raptoŭna» i pad vyhladam sensacyi pradstaŭlenyja amal što ahulnaviadomyja fakty (ź jakich mnohija — dziesiacihadovaj daŭniny), jakija zaklikanyja ilustravać fakty karupcyi. Centralnaja ilustracyja niadobrasumlennaści mera — žonka Łužkova, pradprymalnica Jelena Baturyna, jakaja za čas znachodžańnia jaje muža na burmistarskaj pasadzie zrabiłasia najbahaciejšaj žančynaju Rasiei.

Hubernatary byli zamienienyja albo na ludziej ź ich ułasnaha atačeńnia (Tatarstan, Kałmykija), albo na čynoŭnikaŭ z centra (Baškartastan, Śviardłoŭskaja vobłaść) — u lubym razie, na ludziej nieparaŭnalna mienš upłyvovych i nieparaŭnalna bolš pasłuchmianych da centra.

Peŭnym vynikam hetaj ratacyi buduć dźvie rečy:

— doŭhačakanaja źmiena kiraŭnictva, abnaŭleńnie i amaładžeńnie kiraŭničych kadraŭ,

— padzieńnie ŭpłyvu rehijonaŭ na federalny centar, dalejšaja farmalnaja centralizacyja krainy, jakaja pa lohicy svajho maštabu naadvarot pavinna była b iści šlacham delehavańnia paŭnamoctvaŭ z centra da rehijonaŭ.

Radykalnaha stanoŭčaha efekta ad inśpiravanaj Maskvoj źmieny ŭładaŭ čakać nie davodzicca.

Źmieniacca ludzi na pasadach, ale bolš demakratyi ci navat bolš ekanamičnaj svabody va ŭmovach, kali palityka ŭsio bolš vyznačajecca ŭ Maskvie, a nie na miescy, nia budzie.
Možna pradbačyć chiba što macniejšaje žadańnie vysłužycca pierad centram i bolšaje imknieńnie bravurna rapartavać pra pieramohi, u toj čas jak prablemy buduć zahaniacca hłybiej pad dyvan.

I vielmi składana vyhnać z hałavy adčuvańnie niejkaj niepryjemnaj symboliki ŭsiaho hetaha dla Biełarusi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Sikorski: Miažu ź Biełaruśsiu adkryjem, kali Kitaj nam dapamoža18

Sikorski: Miažu ź Biełaruśsiu adkryjem, kali Kitaj nam dapamoža

Usie naviny →
Usie naviny

«Kali byłyja siłaviki traplajuć za kraty, jany ŭspaminajuć pravy čałavieka»: Maksim Viniarski pra svajo źniavoleńnie i salidarnaść biełarusaŭ1

Torba Mikałaja Statkieviča pryjechała ŭ Vilniu, a jon zastaŭsia bieź ničoha1

U Hłybockaj kałonii admovilisia kazać, dzie Statkievič3

Kanapackaja prysutničała na sustrečy Łukašenki ź ideałahičnym aktyvam8

U Minsku 86‑hadovaja kiroŭca na «Zaparožcy» źbiła 89‑hadovuju žančynu na pierachodzie i pajechała. Zaraz jaje buduć sudzić3

Staŭ viadomy poŭny śpis 18 fihurantaŭ «małočnaj spravy», padzielnikaŭ ministra Bryło i bratoŭ Skitavych10

Niepadalok ad Hrodna pastavili «telefon vietru»

Biełarusku, jakaja zapuskała dron nad uradavymi budynkami ŭ Varšavy, zrabili śviedkaj i adpuścili4

Udzielnik «Interbačańnia» ad ZŠA saskočyŭ za try dni da pačatku2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Sikorski: Miažu ź Biełaruśsiu adkryjem, kali Kitaj nam dapamoža18

Sikorski: Miažu ź Biełaruśsiu adkryjem, kali Kitaj nam dapamoža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić