Hramadstva11

Minharvykankam admaŭlajecca ad znosu pryvatnych damoŭ, dazvolić ich razbudovu

Minharvykankam pierahledzić płany pa znosu pryvatnych damoŭ. Uładalnikam damoŭ, jakija nie buduć źniesieny na praciahu 10 hadoŭ, dazvolać pravodzić rekanstrukcyju nieruchomaj majomaści, vieści budaŭnictva na svaim učastku.

Ab hetych płanach u sieradu paviedamiŭ staršynia Minharvykankama Mikałaj Ładućka na sustrečy z deputatami pałaty pradstaŭnikoŭ.

Pavodle słoŭ staršyni, haradskija ŭłady vyrašyli źmianić padychody da znosu pryvatnych damoŭ, pryjšoŭšy da vysnovy, što ŭ šerahu vypadkaŭ heta vielmi zatratna i ekanamična niemetazhodna. Tamu na nastupnym tydni Minharvykankam pierahledzić płany pierśpiektyŭnaj zabudovy. Mikałaj Ładućka zapeŭniŭ parłamientaryjaŭ, što «bolšaja častka indyvidualnaj zabudovy ŭ bližejšyja 10 hadoŭ zastaniecca takoj ža». Bolš taho, vyznačyŭšy damy, jakija nie buduć źniesieny na praciahu 10 hadoŭ, meryja dazvolić ich uładalnikam vieści budaŭnictva, rekanstrukcyju. Ciapier žycharam tak zvanaj čyrvonaj zony stalicy heta rabić zabaroniena.

Razam z tym Mikałaj Ładućka padkreśliŭ, što horad nie źbirajecca admaŭlacca ad znosu pryvatnych damoŭ naohuł. Tam, dzie heta patrebna dla prakładki daroh, budaŭnictva mietro, transpartnych raźviazak abo inšych hramadska značnych met, rašeńnie ab znosie indyvidualnaj zabudovy budzie pryniata.

Mnohija pytańni deputataŭ u čas sustrečy z meram datyčylisia temy žyllovaj palityki, budaŭnictva žylla, pastaŭnoŭki na čarhu majučych patrebu ŭ žylli. Parłamientaryi nie abmiežavalisia tolki pytańniami, jany vystupili ź inicyjatyvaj u suviazi z płanami Minharvykankama źnizić u stalicy kryteryj zabiaśpiečanaści kvadratnymi mietrami na čałavieka dla pastanoŭki na čarhu majučych patrebu z 15 da 10 kv.m ahulnaj płoščy. Deputaty ličać takija miery vielmi žorstkimi i prapanujuć uvieści ŭ jakaści kryteryju patreby abo 6 kv.m žyłoj płoščy na čałavieka, abo 12 kv.m ahulnaj płoščy na čałavieka.

Mikałaj Ładućka zhadziŭsia z prapanovaj parłamientaryjaŭ. Pry hetym jon padkreśliŭ, što inicyjatyva Minharvykankama pa maksimizacyi ŭmoŭ pastanoŭki na čarhu majučych patrebu ŭ palapšeńni žyllovych umoŭ (źnizić kryter patreby z 15 da 10 kv.m na adnaho čałavieka i pavialičyć termin pražyvańnia ŭ stalicy z 5 da 10 hadoŭ), nasupierak čakańniam, nie vyklikała niehatyŭnaj reakcyi ŭ hramadstvie. Tyja, chto ŭžo staić na čarzie na žyllo, navinu ŭspryniali spakojna, bo viedajuć, što navat u vypadku pryniaćcia takoha rašeńnia, zakon nie budzie mieć zvarotnaj siły, i ŭsie, chto staić na čarzie, pa-raniejšamu ŭ joj zastanucca.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp sustreniecca ź lidarkaj vieniesuelskaj apazicyi2

ZŠA ŭzvažvajuć nastupny krok u dačynieńni da Irana — i sutykajucca sa składanym vybaram

Na vajnie zahinuŭ pradstaŭnik źnikajučaha naroda — chłopiec pražyŭ usiaho 18 hadoŭ31

«Spakojna spaŭ i tolki pačuŭ: «Trymajciesia! Trymajciesia!» Pad Barysavam aŭtamabil vyniesła pad aŭtobus

«Efiekt Dolinaj» u Baranavičach: jak haradžanka pradała kvateru ašukancam i što było dalej3

Nievierahodnaja historyja pra dabryniu: kab zabrać chvoruju dziaŭčynku z maci, va Ukrainie ciahnik zrabiŭ prypynak pa-za raskładam5

Źbili i zalili piarcovym hazam: na biełarusa i jahonuju dziaŭčynu napali ŭ navahodniuju noč pad Varšavaj12

«Pacibułum» Dudzinskaha: antyŭtopija i vytvorčy raman u adnym fłakonie15

Uładzimir Zialenski zaklikaŭ śviet dapamahčy narodu Irana zrynuć režym ajatoł4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić