Zdareńni88

Žach: U Baranavičach dvuchhadovy chłopčyk pravaliŭsia ŭ nieabharodžany luk

Jon cudam zastaŭsia žyvy.

Uviečary 19 kastryčnika ŭ Paŭnočnym mikrarajonie Baranavičaŭ maleńki chłopčyk pravaliŭsia ŭ pramysłovy kałodziež, viečka jakoha pieraviarnułasia, kali chłapčania nastupiła na jaje.

Pa słovach maci, viartajučysia z kramy kala 20:30, jana viała syna Romu za ruku. Chłopčyk išoŭ pa bardziury, a paśla stupiŭ na travu… «Ja navat nie ściamiła adrazu, što zdaryłasia, — raspaviała Natalla.

— Raz, i jon vyśliznuŭ z majoj ruki, a ŭ nastupnaje imhnieńnie ja pačuła jaho kryki niedzie z-pad ziamli.

Było ŭžo ciomna, ja ŭzirałasia ŭ kałodziež, ale ničoha nie bačyła…».

Maci Romy stała klikać na dapamohu.

Da jaje adrazu padbiehli žančyny, što byli pablizu. Jakraz u hety čas pobač prachodziła hrupa chłopcaŭ, jakija taksama paśpiašalisia na kryki. Jany aśviatlili lichtarykami ad mabilnych telefonaŭ miesca,

a potym, utrymlivajučy adzin adnaho, zmahli daciahnucca da Romy i za kurtku vyciahnuć jaho z kałodzieža.
«Heta ŭsio praciahvałasia niejkich 5–10 chvilin, ale mnie jany zdavalisia hadzinami, — uspaminaje maci chłopčyka. — Ad šoku ja navat nie padziakavała chłopcam i nie spytała, jak ich zavuć. Zaraz praz hazietu chaču skazać im vialiki dziakuj».

Kałodziež častkova zapoŭnieny vadoj, u im prachodziać pučki kabielaŭ, u niekatorych miescach tyrčać mietaličnyja abrezki, i ščaście, što mały nie paciarpieŭ: paśla lekary vyjavili tolki siniak na kalency.

«Romu dastali ŭsiaho mokraha, sa štanoŭ ciakło ručajom, — raspaviadaje Natalla. — 

Jon, napeŭna, stajaŭ pa pojas u vadzie, nie razumieŭ, što ź im adbyvajecca, i klikaŭ mianie.

A potym, užo naviersie, syn niekatory čas maŭčaŭ i hladzieŭ u adnu kropku».

Pryjechała milicyja, skłała pratakoł, paabiacaŭšy vyśvietlić, jakoj arhanizacyi naležyć kałodziež. Roma zaraz prachodzić abśledavańnie ŭ psichołahaŭ i nieŭrołahaŭ.

«Mnie nie treba nijakaj maralnaj kampensacyi, — tłumačyć mama małoha. — Ja chaču, kab pakarali tych, chto adkazvaje za kałodziež,

chto nie zaharadziŭ hety ŭčastak i nie paznačyŭ jak niebiaśpiečny, kali narmalny luk skrali.

Kožny pavinien pracavać i narmalna vykonvać svaje abaviazki.
Strašna padumać, što b zdaryłasia, apynisia hety kałodziež zapoŭnienym vadoj. Pakul nichto ničoha tam nie vypraviŭ, tudy i ciapier moža pravalicca jakoje-niebudź dzicia».

Kałodziež da hetaha času pryčynieny samarobna tonkaj i niaŭstojlivaj mietaličnaj nakryŭkaj. Pobač znachodziacca škoła i dziciačy sad.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki51

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Vaśmikłaśnica ŭ rasijskim Krasnajarsku abliła bienzinam i padpaliła adnakłaśnika12

«Minsktrans» prakamientavaŭ historyju ź dziaŭčynaj, jakaja trapiła ŭ balnicu paśla ŭdaru tokam u tralejbusie1

Čatyrochhadovy chłopčyk staŭ śviedkam žorstkaha zabojstva maci. Praz 20 hadoŭ jon uspomniŭ detali — zabojca pakarany5

Tusk: Sietka Džefry Epštejna mahła być maštabnaj apieracyjaj rasijskich śpiecsłužbaŭ pa vierbavańni zachodnich elit18

«Ja była jak pad hipnozam». Realnyja historyi minčukoŭ, jakich machlary prymusili pradać kvatery — adna sumnaja, druhaja amal ščaślivaja1

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

Čempijon Polščy pa boksie, što raptoŭna viarnuŭsia ŭ Biełaruś, patłumačyŭ niečakanaje viartańnie11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki51

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić