«Miciok» Miša Sapieha vydaŭ knihu biełaruskich vieršaŭ.
Chto b moh padumać. U paeta i vydaŭca z
Na biełaruskuju movu vieršy pierakłaŭ picierski biełarus, doktar fiłałahičnych navuk Mikoła Nikałajeŭ,zahadčyk adździeła redkich knih Rasijskaj nacyjanalnaj biblijateki.
Zadryžyć, zatancuje mnie serca, —
Kali ŭ viečar chałodny, ŭ niadzielu,
Zajdzie stary siabruk i — z paroha,
Nie zdymajučy płašč, a adrazu,
Z ałkaholem pakiety dastanie…!
U
Miša Sapieha byŭ siarod tychHetajamastakoŭ-niefarmałaŭ , što stajali la vytokaŭ «mićkoŭskaha» ruchu.
«Mićki» ŭ svaich tvorach demanstrujuć trochi naiŭny,ałkaholna-dušeŭny ,epikurejska-matroski pohlad na śviet.
Za ciapierašnim śvietam, praŭda, «Mićki» zrabilisia bolš reśpiektabielnymi. Imi zaapiekavałasia, jak była meram
Meryja dazvoliła razmalavać u svaim styli niekalki haradskich aŭtobusaŭ, dała «mićkam» kvatery.
Sapieha ad uhrupavańnia adyšoŭ. Nie toje, kab zaniaŭ aktyŭnuju antypucinskuju pazicyju (aktyŭnaja pazicyja — heta štości nienaturalnaje dla «mićka»). Ale…
«pucin cipun» —
nadrapana ŭ lifcie
aj, małajca!
Darečy,
kvaternaje pytańnie dla Sapiehi staić vostra: žonka vyhnała z domu.Ciapier paet i vydaviec žyvie na paddašku, u majsterni ŭ kahości z
Usiaho vydaviectva «Čyrvony matros» zrabiła bolš za 200 knih. Biełaruskamoŭny zborničak Sapiehi maje numar 212.
Aŭtar, darma, što z kniaskim proźviščam i karaniami ź vioski Sapiehi Biešankovickaha rajona, dahetul nie vyjaŭlaŭ svajoj biełaruskaści.Naradziŭsia ŭ Piciery ŭ siamji etničnych biełarusaŭ, skončyŭ marachodku, chadziŭ matrosam pa Kałymie ŭ jakaści praktyki. Paśla adhadavaŭ kałarytnuju ruduju baradu i syšoŭ u «mićki».
Letaś Mikoła Nikałajeŭ prapanavaŭ pierakłaści jaho vybranyja chajku na biełaruskuju movu. «Ideja strašna zachapiła Mišu, — raskazvaje pierakładčyk. — Jon pieračytvaŭ pa mnoha razoŭ, vyviaraŭ składy, naciski ŭ radkach».
Chrystova Rastvo —
Usiaki śpiašaje
Vinšavać ateista Sapiehu.
Aproč japonskaha vieršaskładańnia i rasiejskaha knihavydańnia, Sapieha zachaplajecca źbirańniem kalekcyj. Praŭda, jaho antykvaryjat — nie toj, što zadoraha pradajecca zamiežnikam. Dla jaho istotniej bačyć u znachodkach znaki minułaha času. Naprykład,
Sapieha maje ci nie najlepšuju kalekcyju zapałkavych pušak. Z artefaktaŭ, źviazanych z tytuniom, jon skłaŭ ceły mastacki albom «Davaj zakurym!»— faktyčna,
vydaje zborniki haradskoha falkłoru.
«A adnojčy, — piša M.Nikałajeŭ, — jamu ŭ ruki trapili zapisy prostaj žančyny, pachodžańniem z taje častki
Dyk chaj kniha karotkich vieršaŭ, jakuju, adznačaje pierakładčyk, možna pračytać za paru pierahonaŭ minskaha mietro, stanie nahodaj dla znajomstva z aryhinalnym rasiejskim paetam biełaruskaha pachodžańnia.
Kamientary