Siońnia ŭ Instytucie Hiote adbudziecca prezientacyja knihi «Šabany. Historyja adnaho źniknieńnia».
Alhierd Bacharevič ładzić prezientacyju novaha ramana «Šabany. Historyja adnaho źniknieńnia». «Naša Niva» daviedałasia, čamu piśmieńnik nazyvaje minskuju pramzonu sakralnym miescam i čym realnyja Šabany adroźnivajucca ad mifičnych
«Ja pražyŭ u Šabanach 18 hod, tam prajšło maj dziacinstva. — kaža Bacharevič. — Vakoł Šabanoŭ isnuje šmat stereatypaŭ, peŭnaja častka minčukoŭ, jakija ŭsio žyćcio praviali ŭ Minsku, nikoli ŭ Šabanach nie byli, i tamu ich mierkavańnie časta pamyłkovaje.
«Naša Niva»: Nasamreč, bolšaść ujaŭlaje Šabany jak samaje niebiaśpiečnaje miesca ŭ Minsku. Vy ŭbačyli niejkija inšyja Šabany?
Alhierd Bacharevič: Ja nie źbiraŭsia pisać čarhovuju knihu pra žyćcio hopnikaŭ, pra śviet ahresii i hvałtu. Ja pakazaŭ cikavych i vielmi niezvyčajnych ludziej, jakija tam žyvuć. Šabany heta ž nie vioska i nie horad — heta pamiežža, nasamreč, mnie chaciełasia pakazać hetuju fienamienalnuju šabanoŭskuju tuhu.
«NN»: Što niezvyčajnaha budzie na siońniašniaj prezientacyi?
AB: Dla mianie prezientacyja heta mahčymaść ubačyć čytača — ja sam pa sabie čałaviek skrytny, i čytačy zmohuć mianie ŭbačyć z usimi maimi zahanami i niedachopami. Ja nie lublu havaryć, ale na prezientacyi chaču parazmaŭlać z čytačami, dla mianie heta cikavy dośvied. Siońnia, aproč inšaha, ja budu stavić svaju lubimuju muzyku, užo padrychtavaŭ 12 kampazicyj. A jašče pakažu fota minskich i hamburhskich Šabanoŭ — vy ž razumiejecie, što Šabany jość u kožny horadzie?
«NN»: I što jadnaje Šabany Minska i Hamburha?
AB: U Hamburhu Šabany znachodziacca amal u centry horada, tamu roźnica, kaniešnie, vidavočnaja. Adnak pry hetym ludzi, jakija ŭ ich žyvuć vielmi padobnyja — jany žyvuć
Prezientacyja knihi «Šabany. Historyja adnaho źniknieńnia» adbudziecca 22 sakavika, a 19.00 u Instytucie Hiote.
-
«Emihracyja — heta repietycyja śmierci»
-
Ad vieršaŭ dla samych maleńkich pierad snom da «biełaruskaj manhi» dla padletkaŭ. Što čytać dzieciam na rodnaj movie
-
«Viaduć nieludzimy ład žyćcia, razmaŭlajuć pa-biełarusku». Uładzimir Arłoŭ raskazaŭ pra novuju knihu i zhadaŭ, jak susiedzi pisali na jaho danosy
Kamientary