Dzirka ŭ zakonie: u Biełarusi źjavilisia raspaŭsiudniki zakisu azotu.
U Biełarusi ŭ svabodnym prodažy źjaviŭsia tak zvany «haz viesiałości» — zakis azotu.Zakaz zrabić moža kožny praz elektronnuju poštu (adras na viadomym partale) abo patelefanavaŭšy na mabilny numar. Pradaŭcy stvaryli śpiecyjalny sajt, dzie chitra rekłamujuć svoj tavar. «Da nas hety haz pryjšoŭ ź viečarynak Jeŭropy, a asabliva ź Ibicy, dzie jaho pradajuć praktyčna va ŭsich barach. Jon vypuskajecca ŭ mini-bałončykach, jakija zručna pieranosić i lohka brać z saboj u hości». Apisańnie raźličana na moładź: «Pryniasi z saboj, ździvi siabroŭ».
I ŭsiakija viasiołyja karcinki pobač: maŭlaŭ, my suprać ałkaholu i narkotykaŭ, my za haz.Pradaŭcy jaŭna ŭśviedamlajuć dvuchsensoŭnaść svajoj pradukcyi, bo padkreślivajuć, što «viasielačy haz — heta lehalny i biaśpiečny srodak padniać sabie nastroj». Ci sapraŭdy lehalny? I ci sapraŭdy biaśpiečny?
Pradaviec pazicyjanuje haz jak charčovy dadatak — maŭlaŭ, vykarystoŭvajecca ŭ charčovaj pramysłovaści. Pry hetym rekłamuje haz u jakaści zamieny ałkaholu.Maŭlaŭ, u kampanijach dastatkova padychać hazam dla viesiałości. Pradaviec nibyta papiaredžvaje, što pry ŭžyvańni razam z ałkaholem mohuć uźniknuć halucynacyi. Ale ci takaja zaściaroha nie stanovicca svojesablivym čyrvonym ściažkom dla pryciahvańnia taksikamanaŭ?!
«My vykarystoŭvajem čystuju sumieś, jakaja kłasifikujecca jak charčovy pradukt. «Apjanialny» efiekt tłumačycca pavyšanym utrymańniem u sumiesi kisłarodu.
Pabočnych dziejańniaŭ viasielačaha hazu nie vyjaŭlena…» — badziora tłumačyć pradaviec.I zaŭvažaje, što dla vykarystańnia hazu ŭ miedycynie ŭ jakaści preparata dla narkozu treba mieć miedycynskuju licenziju. A dla prodažu ŭ nievialikich bałonach jon zavozicca pad vyhladam charčovych dadatkaŭ.
U charčovaj pramysłovaści zakis azotu sapraŭdy vykarystoŭvajecca. Jon zarehistravany Ministerstvam handlu ŭ jakaści charčovaha dadatku Je942 jak prapielent i ŭpakovačny haz.Heta značyć, što vykarystoŭvajecca ŭ sumiesi ź inšymi kampanientami, z dapamohaj jakich u aerazolnych bałonach stvarajecca zališni cisk, što pryvodzić da raspyleńnia vadkaści. Tady ŭźnikaje pytańnie, ci možna ličyć dapuščalnym vykarystańnie hazu nie pa pryznačeńni.
A što miedyki? Hałoŭny doktar adździaleńnia aniestezii i reanimacyi 2-j haradskoj kliničnaj balnicy Minska Dźmitryj Kaplič kateharyčny: «Heta niebiaśpiečny srodak!Pry pieradaziroŭcy moža nastupić spynieńnie dychańnia».
Jon suprać luboha niemiedycynskaha vykarystańnia zakisu azotu navat u nievialikich dozach. «Jakija minimalnyja dozy?! Heta preparat dla narkozu. Jon nie pavinien być u svabodnym prodažy.Jon pavinien vykarystoŭvacca ŭ miedustanovach i tolki śpiecyjalistami, jakija majuć da hetaha dopusk. Tak, u minimalnaj kancentracyi jon moža vyklikać padjom nastroju. A krychu bolš — vyklikaje halucynoz i spynieńnie dychańnia».
Dzie harantyi, što durnyja padletki dla bolšaha efiektu nie zachočuć skarystacca dziasiatkam takich bałončykaŭ?
Kaplič zapeŭnivaje, što «prablemy mohuć uźniknuć i biez užyvańnia ałkaholu. Zakis azotu ŭ svabodnym prodažy — nonsens!
Heta toje samaje, što ŁSD dazvolić», — kateharyčna kaža jon.
Niahledziačy na ŭsie zaściarohi miedykaŭ, va Uparaŭleńni narkakantrolu i supraćdziejańnia handlu ludźmi UUS Minabłvykankama patłumačyli, što ŭ Biełarusi hety srodak nie ŭniesieny ŭ śpis zabaronienych. Ale nie vyklučajuć, što pad vyhladam zakisu azotu mohuć raspaŭsiudžvać i sapraŭdy narkatyčnyja srodki. Tolki vyjavić hetaha biez admysłovaj ekśpiertyzy nielha. Treba zaŭvažyć, što naš zvarot pravaachoŭniki sustreli biez entuzijazmu. Choć
situacyja ž padazronaja. Čałaviek, zdavałasia b, pradaje lehalny pradukt. Ale sam šturchaje ludziej, junakoŭ, kab jaho vykarystoŭvali nie pa pryznačeńni.
Zakanadaŭstva nie zabaraniaje, choć miedyki suprać. I sam zdarovy sens pratestuje. Ci nie nahoda heta dla źmieny zakanadaŭstva i dla pravierki sprytnych biznesoŭcaŭ?
Daviedka NN
Udychańnie zakisu azotu vyklikaje hipaksiju — heta značyć stan kisłarodnaha haładańnia — jak usiaho arhanizma ŭ cełym, tak i asobnych orhanaŭ. Najbolš adčuvalnyja da kisłarodnaj niedastatkovaści — centralnaja niervovaja sistema, serca, nyrki, piečań.
Aniestezijołahi ciapier užo praktyčna nie karystajucca hetym rečyvam: jano tannaje, ale škodnaje. Navat paśla ŭdychańnia ŭ małych dozach paśla jaho balić hałava.
Redakcyja hatovaja pradastavić pravaachoŭnym orhanam kantakty asoby, jakaja zajmajecca prodažam zakisu azotu.
* * *
My patelefanavali na adzin z ukazanych na sajcie telefonnych numaroŭ. Adkazaŭ małady čałaviek.
«NN»: Ja nakont hazu. Kolki bałončykaŭ treba na adnaho čałavieka (cana 10 bałončykaŭ — 350 tys.)?
Pradaviec: Na viečar u ideale było b 4. Mnie, naprykład, paśla dvuch-troch bolš nie chočacca. Paśla adnaho bałončyka vy adčujecie kankretnaje pačućcio ejfaryi chviliny try. Dobry nastroj doŭžycca ŭ kahości 5—10 chvilin, a ŭ niekaha i dźvie hadziny.
«NN»: Čym bolš bałončykaŭ, tym lepš?
P: Druhi raz bolš «nakryvaje». Heta ciažka vykazać — treba sprabavać.
«NN»: Adkul jaho zavoziać?
P: Bałončyki aŭstryjskija.
«NN»: Na sajcie vy napisali, što ŭsio lehalna. Prablem sapraŭdy nie budzie?
P: Tak. Heta charčovy dadatak.
«NN»: I ničoha, što nie pa pryznačeńni vykarystoŭvajecca?
P: Nie. U Rasii, Jeŭropie heta ŭžo daŭno.
«NN»: Heta ŭ ich, a ŭ nas usio pa-inšamu…
P: My b nikoli nie adčyniali taki sajt, kab heta było nielehalna. Za takija rečy jašče i sieści — nadta šmat u našaj krainie za heta dajuć… Kali nadumajecie pa kolkaści, možam damovicca na dylerskich umovach.
Kamientary