Hramadstva2323

Zastacca biełaruskaj u Polščy — ci realna? - videarepartaž

Iłona Karpiuk ź Biełastoka: «Kali byŭ pierapis nasielnictva, ja viedała, što zapišusia biełaruskaj».

A ci viedajecie vy, što pa toj bok Biełaviežskaj puščy, za Zachodnim Buham i šenhienskaj miažoj, taksama žyvuć biełarusy? «NN» raspačynaje sieryju videarepartažaŭ pra biełarusaŭ Padlašša, terytoryi na zachadzie byłoha Vialikaha Kniasta Litoŭskaha, jakaja ciapier znachodicca ŭ składie Polščy. Što heta za ludzi? Jak vyhladaje ich žyćcio?

Ci možna zastavacca biełarusam u Polščy — i ŭ abjadnanaj Jeŭropie?

Našaja pieršaja hierainia — 30-hadovajaIłona Karpiuk, vakalistka hurtu «Ilo&friends». Iłona naradiłasia ŭ Hajnaŭcy — heta miastečka ŭ biełastockim vajavodstvie, u niejkich dvuch dziasiatkach kiłamietraŭ ad miažy ź Biełaruśsiu. Baćki Iłony razmaŭlali ŭ siamji pa-polsku, a dziady — pa-biełarusku. Ad ich jana i navučyłasia movie prodkaŭ.

«Pamiataju, u čas kanikuł ustavali zranku z stryječnymi bratami, i babula ŭstavała. I tak składana joj było pa-polsku havaryć, ale pytałasia: «Co chcecie źjeść na śniadańnie?» My ŭ peŭny momant skazali: «Babcia, havarycie pa-svojmu, usio razumiejem», —
uzhadvaje svajo dziacinstva Iłona.

Uśviedamleńnie nacyjanalnaj tojesnaści prychodziła da jaje pastupova. Važnuju rolu ŭ hetym adyhrała vučoba ŭ biełaruskim licei i dziejnaść u «Biełaruskim abjadnańni studentaŭ». Tam Iłona sustreła svajo kachańnie — Radasłava Dambroŭskaha. «Biełaruskaść nas źjadnała», kaža jana.

Ź niadaŭniaha času Iłona pracuje mieniedžaram kulturnych prajektaŭ u biełastockaj opiery. Novy budynak opiernaha teatra — ultrasučasny hmach sa škła i bietona — heta najbujniejšaja inviestycyja ŭ halinie kultury va ŭsim Jeŭrasajuzie apošniaha času. Raźlik zrobleny na toje, kab z dapamohaj hetaha teatra pieratvaryć Biełastok u mižnarodny rehijanalny kulturny centr. A teatr — jaki, darečy, «pa sumiaščalnictvie» vykonvaje funkcyju Jeŭrapiejskaha centra kultury — zrobicca placoŭkaj dla praviadzieńnia mižnarodnych fiestyvalaŭ.

«Dla mianie być jeŭrapiejkaj — heta być svabodnaj», — kaža Iłona Karpiuk. I zastajecca pry hetym biełaruskaj.

My pabačyli Iłonu ŭ roznych miescach: na pracy, doma, na repietycyi jaje hurtu. Darečy, śpiavaje jana taksama pa-biełarusku. Naturalna, nijakich «zabaronaŭ» i «čornych śpisaŭ» dla biełaruskamoŭnych vykanaŭcaŭ u Polščy nie isnuje. Prapanujem i vam paznajomicca z hetaj biełaruskaj ź Biełastoka z dapamohaj našaha videasiužetu.

Kamientary23

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie24

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Usie naviny →
Usie naviny

U Mazyry žančyna ledź nie pamierła ad lačeńnia ihołkaŭkołvańniem. A ŭvodziła sabie zvyčajnyja ihołki ad šprycoŭ1

Minadukacyi Polščy ŭskładniła pastupleńnie va ŭniviersitety mnohim zamiežnikam

Palina Šarenda-Panasiuk namalavała pa pamiaci płan kałonii ŭ Zareččy1

U Miorskim rajonie žančyna zahinuła ad udaru tokam, kali nadzimała basiejn

Letaś u Vilni ŭ biełarusaŭ naradziłasia kala 100 dziaciej32

Anton čatyry hady chavaŭsia ad łukašystaŭ u rodnych Baranavičach — zatrymali, kali vyrašyŭ zdać na pravy10

Łukašenka pieražyvaje, što na rynku Rasii «ŭsie topčucca», i choča handlavać ź ES. Voś jak ciapier vyhladaje situacyja ŭ zamiežnym handli12

U Novaj Ziełandyi žančyna viezła dvuchhadovaje dzicia ŭ valizcy — palicyja raźbirajecca

Hety dyzajnier z Uhandy pieraviarnuŭ śviet mody — sekandam2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie24

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić