Ekanomika88

«Nacyjanalnaja valuta pavinna być nie zališnie tryvałaj i mocnaj»

Łukašenka daručyŭ zamacavać stanoŭčyja tendencyi na valutnym rynku.

Alaksandr Łukašenka 15 kastryčnika, prymajučy z dakładam prem'jer-ministra Michaiła Miaśnikoviča, daručyŭ uradu zrabić zachady pa zamacavańni stanoŭčych tendencyj na valutnym rynku.

«Nakolki heta mahčyma, ja adsočvaju situacyju na valutnym rynku. Mianie, viadoma, zadavalniaje, što tam užo adbyŭsia pierałom paśla hetych palityčnych verchałaŭ i dziejańniaŭ našaj tak zvanaj apazicyi, jakaja zapałochvała nasielnictva praź ŚMI i Internet, sparadžajučy niejkija devalvacyjnyja čakańni,
— skazaŭ Łukašenka. — Užo možna skazać tydzień situacyja złamanaja, i try apošnija dni Nacyjanalny bank valutu skuplaŭ. Heta dobry sihnał na ŭmacavańnie biełaruskaha rubla, heta treba rabić».

«Naša nacyjanalnaja valuta pavinna być nie zališnie tryvałaj i mocnaj, kab ekspart nie pavalić,
ale i štučna va ŭhodu niejkich palityčnych momantach nam nie treba jaje asłablać. Tamu Nacyjanalny bank pravodzić absalutna pravilnuju palityku», — adznačyŭ Łukašenka.

«My bačym, što ŭžo i siarod pradprymalnikaŭ adbyŭsia pavarot. Jany taksama pačynajuć handlavać faktyčna pa kursie Nacyjanalnaha banka i navat nižejšym», — kanstatavaŭ Alaksandr Łukašenka.

«Ale ja heta kažu nie da taho, kab supakoić. Pytańnie ŭ tym, što, kali namieciŭsia pośpiech na niejkim napramku, kažučy vajskovaj movaj, jaho treba raźvivać.

Treba zaraz napružycca pa eksparcie, pamianšać debitorskuju zapazyčanaść, bolš pradavać i spynić usie hetyja razmovy: „Aj-jaj-jaj! u śviecie kryzis“, — padkreśliŭ Łukašenka. — Pakul jašče nijakaha kryzisu niama, i treba zajmać tyja rynki, jakija siońnia vyzvalajucca ŭ siłu roznych pryčyn, i nie zdavać svaje».

«Treba prosta pracavać, kab nie adbyłosia tak, jak heta było na «Kamunarcy».
A takich pradpryjemstvaŭ u nas dastatkova, dzie my prosta hublajem hrošy, kab dahadzić niejkim niezrazumiełym inviestaram, jakija žyvuć ci to ŭ Amierycy, ci to ŭ Rasiei, nie toje jašče dzieści «, — zaŭvažyŭ Łukašenka.

«Ja chaču, kab vy zaprasili ministraŭ, jakija zajmajucca materyjalnaj vytvorčaściu, i žorstka pierad imi pastavili pytańnie.
Bo pojduć usie, jak Dančanka, kiravać drennymi stratnymi pradpryjemstvami», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

«Heta ž nie sprava, što my niejkimi makraekanamičnymi namahańniami sprabujem ŭtrymać hety kurs. Usio ŭ materyjalnym vytvorčaści: vyrabiŭ, pradaŭ, atrymaŭ hrošy na źniešnich rynkach. I budzie narmalnaja situacyja.
Treba tyja stanoŭčyja tendencyi, jakija adbyvajucca na valutnym rynku, zamacavać u materyjalnym vytvorčaści. Heta hałoŭnaja na siońniašni dzień zadača Nacyjanalnaha banka i ŭrada», — daručyŭ Łukašenka.

Jak dałažyŭ Michaił Miaśnikovič, u cełym ekanomika pracuje stabilna.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

Ina Kulej: Milinkievič pieramoh śmierć, ale šlach da poŭnaha adužańnia niablizki4

Ina Kulej: Milinkievič pieramoh śmierć, ale šlach da poŭnaha adužańnia niablizki

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii pačali pradavać biełaruskija płanšety, padazrona padobnyja da kitajskich2

Najhoršaja ŭ Jeŭropie. Biełaruś siarod aŭtsajdaraŭ u suśvietnym rejtynhu ŠI11

U Minsku čałaviek pamior na aŭtobusnym prypynku1

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali27

Maryja Kaleśnikava zapisała kaladny zvarot na piaci movach VIDEA30

Siamja Cichanoŭskich pavinšavała biełarusaŭ z Kaladami FOTA9

Raźvitańnie ź Mikitam Miełkazioravym projdzie 30 śniežnia ŭ Varšavie2

U Vialikim Jehipieckim muziei na vačach naviedvalnikaŭ źbirajuć karabiel faraona Chieopsa

Capkała adkazaŭ Koŭłu. I zrabiŭ vyhlad, što jaho nie złavili na chłuśni17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ina Kulej: Milinkievič pieramoh śmierć, ale šlach da poŭnaha adužańnia niablizki4

Ina Kulej: Milinkievič pieramoh śmierć, ale šlach da poŭnaha adužańnia niablizki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić