Što treba rabić, kab supraćstajać intehracyi?
Ctanisłaŭ Šuškievič, były śpikier parlamentu: Ničoha ni apazycyi, ni narodu rabić nia treba, bo ŭžo prajšło stolki času, a nijakaha abjadnańnia jak nie było, tak i nia budzie: durniaŭ niama. Rasieja i sama chutka razvalicca, heta ž vidavočna.
Nam treba praciahvać zajmacca svaimi spravami, bo ja pahrozy nijakaj nia baču. Usio heta tolki adnyja deklaracyi. I poŭnaje hłupstva.
Vasil Siomucha, pierakładčyk: Narodu i apazycyi treba supraciŭlacca da apošniaha, ale ja kab ja viedaŭ, jak heta rabić... Zubami hryźcisia!
Ryhor Baradulin, paet: Narod pavinien uśviadomić, što jaho chočuć zahnać u čarhovaje rabstva, u novy saviecki pryhon. Śmiešna, krychu dychnuŭšy volnaha pavietra, iści pad pryhniot iznoŭ. Apazycyja pavinna davodzić nasielnictvu ŭvieś žach abjadnańnia. Ale jak heta davieści — samaja hałoŭnaja prablema. Ludziej tak zazambiravali, tak im zatłumili mazhi praz telebačańnie, uradavuju presu, što im ciažka zrazumieć niebiaśpiečnaść sytuacyi.
Kamientary