Skulpturaŭ biełaruskich histaryčnych dziejačoŭ u krainie vobmal. Siarod inšych «manumentaŭ, jakich niama», možna nazvać i pomnik Mindoŭhu, adzinamu ŭłasna biełaruskamu karalu. Adkryćcio abo zakładka takoj skulptury praduhledžvajecca prahramaj śviatkavańnia 750-hodździa karanacyi kniazia. Na pasiedžańniach arhkamitetu śviata zhadvałasia imia Valarjana Januškieviča, jaki niekali raspracoŭvaŭ pomnik Mindoŭhu. Amal hatovy prajekt staić u majsterni skulptara. Heta moža być pieršaja konnaja skulptura biełaruskamu histaryčnamu dziejaču.
Manumenty manarchaŭ-vieršnikaŭ — ci nie najlepšaje ŭvasableńnie vieličy dziaržaŭnaj idei. Zhadać choć by statuju Karła Vialikaha albo rasiejskaha Miednaha Vieršnika.
Jašče ŭ siaredzinie 90-ch V.Januškievič jeździŭ u Navahradak vybirać miesca dla pomnika i damaŭlacca z uładami. Tahačasny ministar kultury Anatol Butevič i navahradzkija čynoŭniki hetamu spryjali, ale zabrakavała hrošaj. U druhoj pałovie 90-ch ideja była pachavanaja z palityčnych pryčynaŭ.
Staršynia arhkamitetu Anatol Hryckievič zaznačyŭ, što na pasiedžańniach pakul nie abmiarkoŭvałasia kankretnaja pracedura vybaru i ŭstalavańnia pomnika. Tym časam, svaje varyjanty manumentu na razhlad u arhkamitet dasłali sankt-pieciarburskija biełarusy Ihar Žuraŭski, Ivan Čarniakievič i Viačasłaŭ Hihoła.
Prajekt I.Žuraŭskaha — uzbrojeny rycar ź lateranskim kryžam na hrudziach. Vyjava musić stajać na nievysokim pastamencie ź nieapracavanaha kamieniu, azdoblenym šyldaj z bronzavaj karonaj, nadpisam «Mindoŭh» i ličbami «1253—2003». Pomnik možna ŭstalavać tvaram da zamku ŭ skvery na centralnym placy Navahradku.
Prajekt I.Čarniakieviča bolš symbaličny: stylizavanaja vieža-danžon, zroblenaja z kavałku truby vialikaha dyjametru; u ścienkach musiać być prarezanyja vyjavy miača, kryža, karony, nadpis «Mindoŭh» i ličby «1253—2003». Viežu treba zaryjentavać pa soncy, kab u tuju hadzinu, kali adbyvałasia karanacyja, skroź prarezanyja nasuprać kryž i karonu prachodziŭ soniečny pramień. Miesca ŭstalavańnia — skver la kaściołu śviatoha Michała.
Prajekt V.Hihoły aleharyčna adlustroŭvaje zakładańnie padvalinaŭ biełaruskaj dziaržaŭnaści (niedabudavany mur i čatyry kutnija kamiani vakoł kryža).
M.Kupava acaniŭ pieciarburskija prajekty krytyčna: «Dumaju, nam tut udasca stvaryć štości lepšaje. My tamu i pravodzim vystavu Sajuzu mastakoŭ, prymierkavanuju da hetaha jubileju, kab źjavilisia vartyja tvory».
«Prapanovy pieciarburskich biełarusaŭ vartyja ŭvahi jak adbitak peŭnaj hramadzkaj dumki, — ličyć mastactvaznaŭca Piotra Vasileŭski. — Ale prafesijnyja pytańni pavinny vyrašać prafesijanały».
Na dumku mastactvaznaŭcy Siarhieja Chareŭskaha, prablema nia stolki ŭ tym, jak budzie vyhladać pomnik Mindoŭhu, kolki ŭ tym, što budzie viedać pra karala hramadztva: «Kali hieroj nie asensavany nacyjaj, nie ŭvajšoŭ u narodnuju śviedamaść, to sproby mastakoŭ buduć vyhladać prafanacyjaj».
«Jość niebiaśpieka, što, uziaŭšysia za vobraz Mindoŭha, skulptary pasprabujuć ramantyzavać jaho, — zhadžajecca P.Vasileŭski. — Tak i bačyš taho kniazia vysakarodnym rycaram z karonaju na hałavie, miačom u ruce i «Pahoniaju» na tarčy. Chaciełasia b, kab pad hetym žaleźziem nie pachavali čałavieka, supiarečlivuju asobu z dramatyčnym losam. Kab forma nia źjeła źmiest.
Lepiej by memaryjał u Navahradku staŭsia nia pomnikam Mindoŭhu, ale pomnikam karanacyi. Aśviečanaja Rymam karona na hałavie biełaruskaha ŭładara — heta ŭkaranavanaja Eŭropaju Biełaruś. Sam Mindoŭh — nia bolš čym statyst histaryčnaj sceny. Było b lahična, kab u kampazycyi pomnika Mindoŭh usprymaŭsia prydatkam da karony. Ukaranavany nia kniaź, ale Biełaruś-Litva».
Idei hienerujucca. A što ž z uvasableńniem? Na listy, razasłanyja arhkamitetam śviatkavańnia ŭ Ministerstva kultury, Saŭmin, inšyja instancyi, što zahadvajuć vyrabam i ŭstalavańniem pomnikaŭ, adkazu pakul niama. Zahadčyk adździełu kultury Navahradzkaha harvykankamu Alaksandar Krašyna ŭvohule kaža, što nijakich zvarotaŭ nie atrymlivaŭ: «My čuli, što arhkamitet pryniaŭ niejkuju adozvu, ale ž heta było biaz našaha ŭdziełu. Dla nas samaje hałoŭnaje — pravieści mižnarodnuju navukovuju kanferencyju, jakuju nam dapamahaje arhanizoŭvać Akademija navuk. Pa vynikach kanferencyi vydadzim zbornik pracaŭ — heta i budzie vynik na hady». Pavodle słovaŭ A.Krašyny, ideja pastanoŭki pomnika zaŭčasnaja, bo... «pakul što niama ŭmovaŭ dla hetaha».
A.V.
Kamientary