«NN» pradkazvała admovu VAK u artykule «Palitkarektura» (№40 za 29 kastryčnika 2004 h.) Admova pryjšła, nie zvažajučy na vydatnuju abaronu dysertacyi «Palityčnaja historyja Biełarusi ŭ časy padziełaŭ Rečy Paspalitaj» (11 hałasoŭ «za» z 12) i najaŭnaść dzieviaci prac manahrafičnaha planu pry nieabchodnaj adnoj. Jaŭhien Aniščanka adkazvaje na pytańni karespandenta «NN».
«NN»: Jakija navukovyja dovady vystaŭlenyja suprać Vašaj dysertacyi?
JAA: U ananimnaj «čornaj» recenzii, praduhledžanaj rehlamentam, mnie zakidajuć, što ja palityzuju prablemu padziełaŭ i dałučeńnia Biełarusi da Rasiejskaj imperyi. U recenzii taksama «nia rajać» vykazanyja mnoj pałažeńni paviedamlać vučniam i nastaŭnikam. Ale ž užo kolki hadoŭ prajšło z času vychadu knižak! Jany ŭžo spradadzienyja, ich cytujuć u navučalnych dapamožnikach.
Mianie abvinavacili, što ja pierabolšyŭ admoŭnuju rolu Rasiei ŭ padziełach Rečy Paspalitaj. Dokazam hetaha staviać toje, što amal usie maje pracy hruntujucca na rasiejskich archivach — niama polskich, litoŭskich i inš. Dyk pracy pabudavanyja na maskoŭskich archivach, bo Rasieja vyznačała los biełaruskich ziemlaŭ Rečy Paspalitaj. Našy ziemli adychodzili nie da Aŭstryi. I ŭ majoj dysertacyi jasna skazana, što rasiejskaja dyplamatyja časoŭ Kaciaryny II niasie hałoŭnuju adkaznaść za padzieł Rečy Paspalitaj.
Ludzi, jakija prymali hetaje rašeńnie, viedajuć, što i Marks, i Lenin nazyvali ŭdzielnikaŭ padziełu «razbojnikami». Jany siońnia plujuć na tych, kamu pakłanialisia ŭčora. Navat rasiejskija historyki siońnia kažuć, što vinavatyja ŭ padziełach byli ŭsie — i Rasieja, i Prusija, i Aŭstryja.
«NN»: Jakaja ž aficyjnaja farmuloŭka admovy VAK?
JAA: Napisana, što maja praca źmiaščaje biazdokaznyja, nieabhruntavanyja vysnovy. Heta farmalnaja adpiska.
«NN»: Možacie nazvać kahości, chto asabista dakłaŭ ruku da takoha rašeńnia?
Poŭny varyjant artukułu čytajcie ŭ papiarovaj i pdf-versii haety "Naša Niva"
Hutaryŭ Arkadź Šanski
Jak nam stała viadoma, kalehi Ja.Aniščanki pa Instytucie historyi majuć apratestavać rašeńnie VAK.
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary