Doždž, jaki apanavaŭ tumanny Miensk u niadzielu, apoŭdni ścich. Adkryćcio memaryjału na mahile Jaŭhiena Kulika i jahonaj maci było aśvietlenaje soncam. «Kali Karatkieviča chavali, taksama śpiarša byŭ doždž, a potym sonca vyjšła», — napaŭhołasu zaznačyŭ niechta z prysutnych.
Stylizavanuju hranitnuju kapličku z manahramaj JAK (praca Viktara Markaŭca) upryhožyła vialikaje bieł-čyrvona-biełaje pałotnišča — ściah, eskiz jakoha namalavaŭ Ja.Kulik i jaki ŭ 1991 h. staŭ dziaržaŭnym.
Na Kalvaryjskija mohiłki sabralisia try dziasiatki čałaviek, pieravažna pradstaŭniki intelihiencyi.
Vydaviec Źmicier Sańko zaznačyŭ, što ŭ asobie Ja.Kulika my mieli najpierš maralnaha aŭtaryteta. U pramovach vystupoŭcy zhadvali Kulikovu majsterniu «Na paddašku», jakaja była kuźniaj nacyjanalnaj dumki. Zhadvali dziejnaść mastaka pry ŭtvareńni Biełaruskaha narodnaha frontu.
Ušanavańnie pamiaci Kulika praciahnułasia ŭ kaviarni «Falvarak Dobryja Myśli»: tut adkryłasia vystava jahonych tvoraŭ — pejzažy, partrety, naturmorty. Tut hučała mienš patetyčnych pramovaŭ i bolš siabroŭskich uspaminaŭ. Aleś Maračkin zhadaŭ, što mienavita Kulik prapanavaŭ nazvu «Pahonia» dla mastakoŭskaj supołki, zadumanaj Mikołam Kupavam. Kulika nazyvali «hienijalnym ekspazycyjanistam»: nad raźmiaščeńniem tvoraŭ na vystavie jon moh pracavać biaz stomy — adnaho razu pracavaŭ nad raźmiaščeńniem 5 karcinaŭ z ranicy da viečara.
Nieadnarazova zhadvali encyklapedyčnyja viedy mastaka što da biełaruskaha mastactva j etnahrafii. Tak, Alesiu Šaterniku padčas pracy nad skulpturaj «Kołas-nastaŭnik» Kulik malavaŭ poršni — charakterny sialanski abutak. Z.Sańko pryhadaŭ paštoŭku z nacyjanalnaj symbolikaj, jakuju mastak namalavaŭ u 1980 h. da 1000-hodździa Biełarusi. Razasłanaja pa biełaruskich dziejačach, jana nieviadomym čynam patrapiła na Zachad i była rastyražavanaja jak «Padpolnaje vydaviectva ŭ Biełarusi». Pad ciskam KHB Kulik musiŭ vystupić suprać «bieburnacaŭ», adnak znajšoŭ hienijalnaje vyjście: u interviju hazecie «Hołas Radzimy» jon aburyŭsia parušeńniem jahonych aŭtarskich pravoŭ, nie admaŭlajučysia ad samoj paštoŭki.
P.S. Hrošaj, sabranych svajakami j siabrami Jaŭhiena Kulika, nie chapiła całkam raspłacicca za ŭźviadzieńnie memaryjału. Achvotnyja dapamahčy ŭ hetaj śviatoj spravie mohuć źviartacca z achviaravańniami na teł. 286-00-75, 400-89-86. Tutsama prymajucca achviaravańni na vydańnie albomu tvoraŭ mastaka.
Kamientary