Hramadstva55

U hamielčuka žyŭ krakadził, a ciapier jon maje raślinu, jakoj bolš niama ŭ dzikaj pryrodzie

«Mocnyja naviny» pahutaryli ź niezvyčajnym kalekcyjanieram ekzotyki Siarhiejem — apantanym čałaviekam, jaki stvaraje ŭ siabie doma asobny maleńki śviet. Hamialčuk z samaha dziacinstva ciahnuŭ u dom roznych žyvych istot i čytaŭ šmat knih pa entamałohii — navucy pra nasiakomych.

«Kolki siabie pamiataju, z rańniaha dziacinstva, ja abažaju ŭsio žyvoje — pryrodu, raśliny, žyvioł, nasiakomych. I, adpaviedna, usio žyćcio heta majo zachapleńnie», — tłumačyć Siarhiej.

Pry hetym cikava, što adukacyju mužčyna atrymaŭ zusim nie źviazanuju z žyviołami ci raślinami. Siarhiej skončyŭ ekanamičny fakultet, a śpiecyjalnaść — biznes i piersanał. Jon pryznajecca, što cikaviŭsia i IT, ale ŭ vyniku vyrašyŭ, što siadzieć za kampjutaram — heta nie jahonaje.

Ad skarpijonaŭ da krakadziła

Ahułam Siarhiej maje 15 hadoŭ dośviedu pracy z ekzatyčnymi žyviołami. Niekalki hadoŭ tamu ŭ jaho była ahromnistaja kalekcyja samych roznych reptylij i nasiakomych. Ale paśla zdaryŭsia kavid, praź jaki mužčyna ledź nie pamior. Potym adbyŭsia pierajezd i bolšuju častku kalekcyi žyvioł pryjšłosia raspradać. Ale jaje maštaby na piku sapraŭdy ŭražvajuć:

  • 20 vidaŭ trapičnych tarakanaŭ;
  • 5 vidaŭ hryzunoŭ (naprykład, palatucha zvyčajnaja, cukrovy posum);
  • 3 vidy źmiej (tyhravy piton-albinos, maisavy połaz i ŭdaŭ);
  • niekalki vidaŭ pałačnikaŭ;
  • niekalki vidaŭ konikaŭ;
  • drapiežnyja trapičnyja kłapy;
  • 8 vidaŭ skarpijonaŭ;
  • vožyk;
  • bahamoły;
  • 3 vidy hihanckich afrykanskich smaŭžoŭ — achacinaŭ;
  • chamieleony;
  • žabki;
  • 4 vidy jaščarak;
  • a niejki čas žyŭ navat krakadził.

«Z majoj dapamohaj ludzi mahli kuplać roznuju žyŭnaść, i kali praz maje ruki prachodziŭ krakadził, jon niejki čas u mianie žyŭ», — dzielicca surazmoŭca.

Asobna Siarhiej raskazaŭ, što trymaŭ asabliva niebiaśpiečnych atrutnych drapiežnych kłapoŭ. Hetyja nasiakomyja dasiahali pamieraŭ u dva karabki zapałak i mieli krylcy. Kab ich hadavać, Siarhieju pryjšłosia kupić śpiecyjalny doŭhi pincet, bo hetyja kłapy mahli atakavać kisłatoj na adlehłaść u 15 santymietraŭ. Kali jana trapić u voka, to možna zastacca biez zroku. Jašče jany mahli kusacca, i pa niekatoraj infarmacyi miesca ŭkusu moža da hoda nie zažyvać, baleć i kryvavić. Zdajecca, heta navat strašniej za krakadziła.

Nakolki składana dahladać vialikuju kalekcyju ekzotaŭ?

Siarhiej pryznajecca, što z samaha pačatku imknuŭsia zrabić svaju sistemu pa dohladzie za žyviołami maksimalna samadastatkovaj. Jon nie chacieŭ zaležyć ad pastaŭščykoŭ, tamu navat karmavych nasiakomych vyroščvaŭ sam — tak było i tańniej, i nadziejniej.

U niejki momant usio nastolki naładziłasia, što ekzoty pačali «karmić» nie tolki siabie, ale i svajho haspadara: hrošy ad prodažu išli na novyja insiektaryumy i lepšyja ŭmovy.

«Ja lublu, kali ŭsio pracuje bieź źniešniaj dapamohi, — raskazvaje mužčyna. — Heta takoje zamknionaje koła: jany kormiać adzin adnaho, a ŭrešcie i mianie taksama».

Pry hetym, pa jaho słovach, času heta patrabuje mienš, čym zdajecca. Kali kalekcyja tolki farmavałasia, na dohlad išło da 5 hadzin u dzień, ale ciapier nie bolš za 2. A voś kali pačynajucca hienieralnyja prybirańni, to byvaje i ŭsie 6 hadzin iduć.

«Kali ŭsio adładžana, heta nie tak ciažka, — tłumačyć hamialčuk. — Vada, ježa, čyścinia — i dalej jany žyvuć svaim žyćciom».

Moža padacca dziŭnym, ale najbolš resursu patrabujuć nie nasiakomyja, a reptylii. Naprykład, zvyčajnaja čyrvanavuchaja čarapacha, jakuju lohka nabyć i jakaja kaštuje niadoraha, u dohladzie akazałasia składaniejšaj za pavukoŭ: joj patrebnyja darahija vitaminy, kalcyj, śpiecyjalnyja lampy i ceły abstalavany teraryum.

Toje ž samaje i z raślinami — kab jany raśli i raśćvitali, davodzicca bieśpierapynna ekśpierymientavać z hruntam, aśviatleńniem i vilhotnaściu, bo hatovyja sumiesi z kram časta akazvajucca prosta rekłamaj.

«Raniej dumałasia: u babuli ž usio rasło na padvakońniku. A ciapier razumieju, što i z raślinami, i z žyviołaj usio — sucelnyja ekśpierymienty», — dzielicca Siarhiej.

Euphorbia geroldii: kvietka ź minułaha

Siońnia ŭ Siarhieja zastalisia tolki čatyry-piać pavukoŭ-ptuškajedaŭ, trapičnyja mnahanožki-kiŭsiaki i niekalki vidaŭ tarakanaŭ vyklučna jak karmavyja.

Akramia ekzatyčnych žyvioł mužčyna taksama pačaŭ vyroščvać i raśliny.

«Praz toje, što peŭnyja ekzatyčnyja nasiakomyja patrabujuć va ŭmovach našych kvater korm u vyhladzie peŭnych raślin, ja pačaŭ vyroščvać pakajovyja raśliny. Z časam heta pierarasło ŭ vialikuju kalekcyju chatnich kvietak. A jak ja pierajechaŭ z kvatery ŭ dom, pastupova źjaviłasia jašče i kalekcyja vuličnych raślin. Tamu ciapier u mianie i chatnija raśliny, i vuličnyja, i ekzatyčnyja žyvioły», — raskazvaje hamialčuk.

Vidaŭ raślin, jak śćviardžaje Siarhiej, u jaho było ažno 380. Ale adna kvietka — asablivaja. Jana nazyvajecca Euphorbia geroldii — endemik paŭnočnaha ŭschodu Madahaskara. Pa danych 2015 hoda, płošča raspaŭsiudžańnia hetaj raśliny była mienšaja za 1 kvadratny kiłamietr.

Pa słovach Siarhieja, na siońnia hety vid užo całkam źnik u dzikaj pryrodzie i zachoŭvajecca vyklučna ŭ kalekcyjach takich amataraŭ, jak surazmoŭca.

«Jaje było vielmi składana atrymać. Ja sprabavaŭ dastać jaje z roznych krain — ź Ispanii, ź Vialikabrytanii, z Danii. Ale tolki z čaćviortaj sproby ź Vialikabrytanii jana dajšła da mianie.

U Homieli pravodziacca roznyja vystavy i abmieny raślinami. Šmat chto chacieŭ sa mnoj pabačycca, kab pahladzieć užyvuju na hetuju raślinu. Jana choć i nijak nie admietnaja zvonku, ale ŭbačyć toje, što vymierła ŭ žyvoj pryrodzie — heta niejkija nievymoŭnyja pačućci. Toje ž samaje, što i hladzieć na pareštki dynazaŭraŭ», — dzielicca mužčyna.

Šukaje nie tolki kvietki

Siarhiej pryznajecca, što nie spyniajecca na dasiahnutym i maryć pra sapraŭdnuju aranžareju — vialikuju, utulnuju, dzie možna budzie sabrać jašče bolš redkich raślin i žyvioł i stvaryć dla ich idealnyja ŭmovy. I pry hetym uśmichajecca: pakul što robić usio adzin, ale nie chavaje, što chacieŭ by sustreć čałavieka, ź jakim možna było b stvaryć siamju, dzialić i pobyt, i hetuju spravu.

«Kali lubiš, jany adkazvajuć tabie tym ža — kvitniejuć, rastuć, dorać nievierahodnyja vodary, — kaža Siarhiej. — Usio źviazana: i dabryniu, i čałaviečnaść usie žyvyja adčuvajuć. Asabliva luboŭ. Lubić — heta važna. Najvažniejšaje ŭ žyćci».

Kamientary5

  • Aleś Mikaševič
    19.09.2025
    Vielmi kłasna! Ja taksama zavioŭ ahamu, hiekona, mejsika i karaleŭskaha pitona, - biaz žartaŭ samyja lepšyja žyvioły: nie kryčać, ničoha nie łamajuć i nie drapajuć, nie kusajucca(tak, źmiei(karaleŭski i mejsavy) nie kusajucca, a toje jašče panapisvajuć nižej aby-čaho), nie stvarajuć prablemaŭ, ale zaŭsiody ŭzdymajuć nastroj. Sapraŭdy rekamienduju sabie zavieści, chto zadumvajecca
  • JANKA
    19.09.2025
    🔺«Hamielčuk» — što za brydota? Z pavahaj staŭlusia da ŭkrainskaj movy, ale, ale...
    Voś natrapiŭ na dopis nieviadomaha aŭtara, prapanuju ź im aznajomicca.

    «Žychary HOMIELA — HOMielcy!!!
    Hamialčanie —> sufiksy takoha kštałtu («-čanie») nieŭłaścivy bieł.movie i pryciahnutyja ŭ jaje z rasiejskaj.
    Hamielčuki (a heta horš za hamialčan!) — miesta HOMIEL, nie HAmiel, i tym bolš nie HAMIELSK. Barysaŭ — barysaŭcy. Nie barysaŭčuki ž! Nie budzie ŭ trendzie (mienčuk, pinčuk, viciabčuk), a adčuvajcie MOVU! I paznajomciesia z pracami Ściacko, naprykład.»
  • ksm
    20.09.2025
    JANKA, a tiech, kto v Minskie,kak nazyvať?

Ciapier čytajuć

Ziankovič nazvaŭ imia pravakatara, ź jakoha pačałasia sprava zmoŭščykaŭ suprać Łukašenki. Jaho karjera ciapier pajšła ŭharu6

Ziankovič nazvaŭ imia pravakatara, ź jakoha pačałasia sprava zmoŭščykaŭ suprać Łukašenki. Jaho karjera ciapier pajšła ŭharu

Usie naviny →
Usie naviny

Rekłamny banier z Alaksandram Hlebam paviesili na tym skryžavańni ŭ Minsku, dzie jon staŭ udzielnikam śmiarotnaj avaryi12

Naŭrocki ŭ AAN nazvaŭ situacyju z pravami čałavieka ŭ Biełarusi pryjarytetam Polščy4

Pryznańnie paleścinskaj dziaržavy: ZŠA zastajucca adzinaj siłaj, čyj hołas budzie mieć vyrašalnaje značeńnie14

«Rejv na zavodzie». Zumiery padymajuć prodažy biełaruskich pradpryjemstvaŭ, zdymajučy virusny kantent13

Zialenski nazvaŭ umovu vyłučeńnia Trampa na Nobieleŭskuju premiju3

Na Minskim mory jachtu vahoj 18 ton vykinuła na plaž1

Zialenski: Biez Kitaja pucinskaja Rasija — ništo6

Analiz DNK raskryŭ šakujučuju praŭdu pra baćkoŭ Tutanchamona4

Dziaržaŭnaje vydańnie: «Minsk choča źnižeńnia hradusa kanfliktu z Polščaj», «bo ŭ narmalizacyi tranzitu zacikaŭlenaja KNR»6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ziankovič nazvaŭ imia pravakatara, ź jakoha pačałasia sprava zmoŭščykaŭ suprać Łukašenki. Jaho karjera ciapier pajšła ŭharu6

Ziankovič nazvaŭ imia pravakatara, ź jakoha pačałasia sprava zmoŭščykaŭ suprać Łukašenki. Jaho karjera ciapier pajšła ŭharu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić