Ekanomika22

Da 2015 hoda płanujecca madernizavać 18 lnozavodaŭ

Da 2015 hoda ŭ Biełarusi płanujecca madernizavać 18 lnozavodaŭ, čatyry ź ich sumarnaj mahutnaściu 36 tys. ton ilnovałakna na 1 studzienia 2013 hoda ŭžo technična pieraasnaščany.
Ab hetym paviedamiŭ ministr sielskaj haspadarki i charčavańnia Leanid Zajac 22 studzienia na pasiadžeńni prezidyuma Savieta ministraŭ. Na im u liku inšych razhladaŭsia kompleksny biźnies-płan raźvićcia lnianoj haliny ŭ 2013–2015 hadach.

U 2013 hodzie płanujecca technična pieraasnaścić šeść ilnozavodaŭ z mahutnaściu 60 tys. ton, a ŭ 2014–2015 hadach — jašče vosiem zavodaŭ ahulnaj mahutnaściu 80 tys. ton, paviedamiŭ ministr. Jon patłumačyŭ, što na techničnaje pieraasnaščeńnie lnasiejučych sielhasarhanizacyj i lnozavodaŭ u 2013–2015 hadach płanujecca nakiravać 2 trłn. 853 młrd. rubloŭ, u tym liku na madernizacyju lnozavodaŭ — 1 trłn. 428 młrd. rubloŭ, a na zakupku śpiecyjalizavanaj techniki — 1 trłn. 425 młrd. rubloŭ.

Jak paviedamili ŭ pres-słužbie Saŭmina, u jakaści hałoŭnaha miechanizmu dasiahnieńnia rentabielnaj pracy na ŭzroŭni lnasiejučych arhanizacyj praduhledžvajecca pavyšeńnie ŭradžajnaści lnotrasty da 36 c/ha z atrymańniem jaje siaredniaha numara 1,5 u 2013 hodzie.
Da 2015 hoda ŭradžajnaść ilnotrasty płanujecca davieści da 39 c/ha z atrymańniem siaredniaha numara 1,75.

«Vykonvacca pastaŭlenyja zadačy buduć za košt pavieličeńnia kancentracyi pasievaŭ na adnu lnasiejučuju arhanizacyju da 2015 hoda da 550 ha, vydzialeńnia lnozavodam ilnoprydatnych vornych ziamiel, žorstkaha vykanańnia halinovaha rehłamientu vyroščvańnia lnu, uklučajučy nieabchodnyja normy ŭniasieńnia ŭhnajeńniaŭ, vykarystańnie intehravanaj kompleksnaj abarony raślin, vykanańnie ahratechničnych terminaŭ ziamiel, siaŭby i ŭborki lnu», — adznačyli ŭ Saŭminie. Adnak, dadali ŭ pres-słužbie, nieabchodna taksama zabiaśpiečyć haspadarki jakasnaj śpiecyjalizavanaj uboračnaj technikaj i pabudavać sučasnyja schoviščy dla lnotrasty.

Na dumku prem'jer-ministra Michaiła Miaśnikoviča, kompleksny biźnies-płan raźvićcia lnianoj haliny ŭ 2013–2015 hadach pavinien być dapracavany. Heta daručana zrabić na praciahu dvuch tydniaŭ, źviarnuŭšy asablivuju ŭvahu na pytańni madernizacyi ekanomiki haliny ŭ cełym i arhanizacyju jaje struktury. «Nieabchodna pryniać kančatkovaje rašeńnie pa aptymizacyi kolkaści lnozavodaŭ, a taksama hłybini ich madernizacyi, ukazać terminy i ŭmovy finansavańnia hetych rabot», — adznačyŭ Miaśnikovič.

Kamientary2

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Usie naviny →
Usie naviny

U Žytomiry prahučaŭ mocny vybuch1

«Jon ministr z časoŭ naradžeńnia Chrystovaha i jašče ni razu nie skazaŭ ničoha vartaha». Mark Rute biez dypłamatyi vykazaŭsia pra Siarhieja Łaŭrova4

Eks-karala chip-chopa P. Diddy apraŭdali pa abvinavačvańni ŭ handli ludźmi. Ale jamu ŭsio adno pahražaje 20 hadoŭ turmy

Hiensak NATA adreahavaŭ na rašeńnie ZŠA prypynić častku vajskovaj dapamohi Kijevu3

U vioscy pad Oršaj pry padrychtoŭcy da Dažynak źniščyli histaryčnyja budynki3

Sankcyjnaja palityka administracyi Trampa dazvalaje Rasii papaŭniać vajskovy biudžet3

Muž Marharyty Laŭčuk byŭ paranieny na froncie5

Zialenski pazbaviŭ ukrainskaha hramadzianstva mitrapalita UPC Anufryja5

Na minskaj Kamaroŭcy ŭ dva razy patańnieli lisički

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić