Ułada1616

Biełaruski suchpajok: tušonka, halety, śpiecnazu — šakaład

Čym charčujucca našy vajskoŭcy na vučeńniach i palavych vychadach. Čym naš suchpajok adroźnivajecca ad zamiežnych uzoraŭ.

«Suchpajok: jaki i dzie nabyć?» — na hetaje pytańnie internet daje mnostva adkazaŭ, ale siarod ich niama ni słova pra suchpajok biełaruskaj armii. U Rasii vytvorčaść indyvidualnych charčovych racyjonaŭ pastaŭlenaja na patok, u nas farmavańniem suchoha pajka zajmajecca adna charčovaja baza. Pasprabujem razabracca, čym jašče adroźnivajecca naš suchpaj ad inšych.

Farmiravańniem suchpajkoŭ dla biełaruskaha vojska zajmajecca 1068 ja charčovaja baza, što mieścicca ŭ Haradziščy (Minski rajon).

Čas składańnia blašanak z tušonkami i haletaŭ u vajskovy zaplečniki daŭno minuŭ. Jak i ŭ mnohich inšych armijach śvietu, u biełaruskim vojsku suchi pajok zachoŭvajecca ŭ kardonnym korabie.

Usie pradukty prachodziać sanitarna-vieterynarnuju ekśpiertyzu. U Biełarusi admysłova dla vojska kansiervy nie vypuskajucca. Našy vajskoŭcy jaduć tušonki ajčynnych vytvorcaŭ, jakija možna nabyć u luboj kramie.

Standartny nabor składajecca ź blašanki tušonki, dźviuch blašanak miasaraślinnych kansiervaŭ, dvuch pakunkaŭ z presnymi haletami, čatyroch pakiecikaŭ čaju, vaśmi pakiecikaŭ cukru, naboru hihijeničnych survetak.

Suchpajok dla śpiecnazaŭcaŭ adroźnivajecca ad astatnich najaŭnaściu šakaładu (15 hram na sutki). Taksama ŭ śpiecnazaŭski pakiet kładuć niekalki karamielnych cukierak.

Suchpajki mohuć być mienšaha pamieru — jany raźličanyja na adzin pryjom ježy.

Jak raskazaŭ «NN» Stanisłaŭ Ramanovič, jaki niadaŭna słužyŭ u barysaŭskich Piačach, jamu rehularna davodziłasia mieć spravu z suchpajkom. «Da nas pryjazdžali sałdaty z usioj Biełarusi. Kamplektacyja suchpajka časam adroźnivałasia. U niekatorych čaściach nabor składaŭsia ź dźviuch blašanak tušonki i adnoj miasaraślinnaj kansiervy. U kahości była adna tušonka i dźvie kansiervy». Nijakich prystasavańniaŭ dla razahrevu kansiervaŭ, a taksama žavalnych humak i srodkaŭ hihijeny Stanisłaŭ u tych naborach nie sustrakaŭ.

Žavalnaja humka sa słabicielnym

Niahledziačy na novuju abhortku, biełaruski suchpajok — adzin z prykładaŭ naśledavańnia savieckich tradycyj. Jak i ŭ tyja časy, sałdaty charčujucca kansiervami — tušonkami, rysavaj i hreckaj kašami ź miasam.

U jeŭrapiejskich armijach, a taksama ŭ ZŠA charčovyja nabory, jak praviła, składajucca z hatavanych stravaŭ, jakija treba tolki razahreć.

Amierykanski suchpaj (Meal Ready-To-Eat — «Ježa, hatovaja da ŭžyvańnia») praduhledžvaje nabor z asnoŭnaj stravy i dadatkovych kampanientaŭ. MRE zdolny zadavolić usie husty, jon składajecca z bolš čym dvuch dziasiatkaŭ varyjantaŭ stravaŭ — ad ravijolaŭ ź jałavičynaj da śvinych rebraŭ z bulbianym supam i syram čedar. Kožny taki nabor utrymlivaje admysłovuju jomistaść dla nahrevu ježy biez ahniu. Nie sakret, što suchpajok upłyvaje na stravavańnie sałdata, tamu ŭ amierykanskich naborach zaŭsiody jość žavalnaja humka sa słabicielnym efiektam.

U 2012 hodzie ŭ suchpajkach, što pastaŭlajucca dla patrebaŭ rasijskaj armii, taksama źjaviłasia žavalnaja humka, a jašče sała i sušanaja ryba.

Paŭsiadzionny suchpajok biełaruskich vajskoŭcaŭ vidavočna značna ściplejšy za racyjony rasijskich i amierykanskich vajennych. I heta tłumačycca nie tolki pamieram vajskovaha biudžetu Biełarusi, ale i tym, što našym vajskoŭcam nie davodzicca ŭdzielničać u bajavych dziejańniach.

Suchi pajok — indyvidualny racyjon charčavańnia, jaki musić zabiaśpiečyć sałdata nieabchodnymi kałoryjami i vitaminami minimum na sutki. Vykarystoŭvajecca ŭ časie palavych vychadaŭ i vučeńniaŭ. Składajecca z charčovych praduktaŭ ź vialikim terminam zachoŭvańnia.

Kamientary16

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

Saša Filipienka paśla zabarony prodažu «Słana» ŭ Biełarusi vykłaŭ jaho ŭ internet5

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h23

Futbalist pierajšoŭ u «Homiel», kab zarabić. Ale praź piać dzion jaho zvolnili — z-za majki z nadpisam F*ck Gomel

Tramp ličyć, što Pucin nie budzie vajavać, kali cana nafty źmienšycca jašče na 10 dalaraŭ5

ZŠA ŭviaduć vizavy zakład dla hramadzian niekatorych krain. Jon moža dasiahać 15 tysiač dalaraŭ2

Viačorka: Nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy. Vielmi šmat błaznavańnia39

Biełaruski muzyka ŭziaŭ udzieł u fiestyvali «Taŭryda.Art» u akupavanym Krymie3

Hrozieŭ raskazaŭ, jak ahienty rasijskich śpiecsłužbaŭ pranikali ŭ jaho dom i jak dačka źniała adnaho ź ich2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić