U Hiermanii na ŭračystaj cyrymonii ŭručyli mižnarodnuju Drezdenskuju premiju padpałkoŭniku ŭ adstaŭcy Stanisłavu Piatrovu, jaki ŭ 1983 hodzie paśla iłžyvaha spracoŭvańnia sistemy papiaredžańnia ab rakietnym napadzie na Saviecki Sajuz nie staŭ paviedamlać pra heta kiraŭnictvu krainy, mahčyma, praduchiliŭšy tym sam samym jadziernuju vajnu.
«Stanisłaŭ Piatroŭ u noč na 26 vieraśnia praduchiliŭ treciuju suśvietnuju vajnu i apiaredziŭ palitykaŭ, jakija, imavierna, mahli b vyrašyć inakš. Na jaho plačach lažała vialikaja adkaznaść za budučyniu čałaviectva. Prymajučy rašeńnie, jon dziejničaŭ nie jak inžynier
ci aficer, a jak čałaviek. U jaho była mahčymaść pierakłaści hetuju adkaznaść na plečy palitykaŭ, ale jon hetaha nie zrabiŭ», — skazaŭ na cyrymonii staršynia arhanizacyi «Siabry Drezdena», jakaja zasnavała premiju, nobieleŭski łaŭreat Hiunter Błobieł.
U noč na 26 vieraśnia 1983 hoda Piatroŭ zastupiŭ na źmienu ŭ jakaści apieratyŭnaha dziažurnaha kamandnaha punkta
paviedamić kiraŭnictvu SSSR, kab jano mahło addać ukaz pra miery ŭ adkaz. Adnak spadziejučysia na prafiesijanalizm i zbolšaha na intuicyju, padpałkoŭnik vyrašyŭ skazać kiraŭnictvu, što tryvoha iłžyvaja.
Paźniej vyśvietliłasia, što sistema sapraŭdy dała zboj.Jak pakazała rasśledavańnie, pryčynaj stała zaśviatleńnie datčykaŭ spadarožnika soniečnym śviatłom, jakoje adbiłasia ad vyšynnych abłokaŭ
Premiju Stanisłavu Piatrovu ŭručyli ŭ budynku opiery Ziempiera — kancertnym domie Saksonskaj dziaržaŭnaj kapeły. Drezdenskaja premija prysudžajecca za praduchileńnie vajennych kanfliktaŭ.
Heta nie pieršaja mižnarodnaja premija, jakuju ŭručyli Piatrovu. U 2006 hodzie jon atrymaŭ śpiecyjalnuju ŭznaharodu mižnarodnaj hramadskaj arhanizacyi «Asacyjacyja hramadzian śvietu»: na kryštalnaj statuetcy «Ruka, što trymaje ziamny šar» byŭ vyhraviravany nadpis «Čałavieku, jaki praduchiliŭ jadziernuju vajnu».
Kamientary