Jaje zasnavała Biełaruskaje dobraachvotnaje tavarystva achovy pomnikaŭ historyi i kultury.
U pałažeńni zaznačajecca, što premija prysudžajecca za značny ŭniosak u spravu ŭviekaviečańnia pamiaci achviar stalinskich represij hramadskim aktyvistam, dziejačam kultury i mastactva, historykam, krajaznaŭcam, litarataram, žurnalistam.
Uznaharodžańnie pravodzicca kamitetam pa premii ź piaci čałaviek, stvoranym pry respublikanskaj radzie tavarystva. Pradstaŭleńni na spašukańnie premii nakiroŭvajucca ŭ kamitet da 1 lutaha. Kamitet prostaj bolšaściu hałasoŭ pry tajnym hałasavańni vyznačaje łaŭreata hoda. Jamu ŭručajecca dypłom, znak i padarunak.
Uručeńnie premii adbyvajecca 9 sakavika, u dzień narodzinaŭ F.Alachnoviča. Łaŭreat čytaje lekcyju, vystupaje pierad hramadskaściu krainy i zamiežža, a jaho fotazdymak z apisańniem zasłuh źmiaščajecca ŭ pamiatnaj knizie łaŭreataŭ.
Łaŭreacki znak vyrablajecca z kalarovaha mietału. Na vonkavym baku znaka — bareljef F.Alachnoviča, na advarotnym — tekst u try radki: «Łaŭreat premii imia F.Alachnoviča». Asobna hravirujucca paradkavy numar premii i hod jaje prysvajeńnia.
***
Francišak Alachnovič (9.03.1883, Vilnia — 3.03.1944) — aktyŭny ŭdzielnik biełaruskaha nacyjanalna‑adradženskaha ruchu, dramaturh i teatralny dziejač. Ź siamji vilenskaha skrypača, naščadka šlachieckaha rodu z‑pad Radaškovičaŭ (Minskaja vobłaść). U 1926 hodzie viarnuŭsia ŭ Biełaruś, dzie ŭ 1927 hodzie byŭ aryštavany orhanami ADPU i pryhavorany da 10 hadoŭ źniavolańnia ŭ Sałavieckim łahiery asablivaha pryznačeńnia. U vieraśni 1933 hoda viarnuŭsia ŭ Vilniu paśla abmienu na viaźnia polskaj turmy Branisłava Taraškieviča. Aŭtar šerahu dram, bolšaść jakich napisana pavodle falkłorna‑histaryčnych siužetaŭ. Na siem moŭ pierakładziena kniha F.Alachnoviča «U kapciurach HPU». Jak śviedka jon pieršym u Jeŭropie raspavioŭ pra sistemu karnaj dziejnaści HUŁAHu, zakłaŭšy tradycyju ajčynnaj miemuarnaj litaratury, pryśviečanaj temie stalinskich represij.
Kamientary