Mierkavańni1818

Z pošty Redakcyi: «U Minsku za taki park mianie vyhnali b z pracy»

U Jeŭropie parki, skviery, prysady kala damoŭ nie abrazajuć kala ziamli, a ŭ nas abrazajuć tak, kab praśviečvałasia na kiłamietr. Dyj dobra kali abrazajuć. U nas stolki lesapałosaŭ, drevaŭ u haradach prosta pad korań vyrazali. U Jeŭropie starajucca, kab zielanina raździalała, kab vočy čałavieka adpačyvali na joj, kab čałaviek u parku moh schavacca. U nas — inšaja estetyka i fiłasofija. Cikavy dopis na hetuju temu zrabiŭ Viktar Małyščyc ź Minska.

Horadnia, vulica Elizy Ažeški, 1969 hod. Fota z Natalla Doraš, Facebook.com.
Chocimsk, fota Siarhieja Hudzilina.

Niejak supracoŭnik biełaruskaj ambasady ŭ Bierlinie raskazaŭ mnie pra kiraŭnika adnaho z rajonaŭ Minska, jaki, ubačyŭšy adzin park niamieckaj stalicy, skazaŭ: «U Minsku za taki paradak mianie vyhnali b z pracy». U toj momant my jakraz prajazdžali kala hetaha bierlinskaha parku. U im była trava, nievysokaja, ale i nie vykašanaja pad korań, było šmat duchmianych kustoŭ (travień ža!) i, kaniečnie, bieźlič roznych drevaŭ. Chaciełasia prosta vyjści tut i zastacca ŭ hetym zialonym rai nadoŭha.

U takija momanty stanovicca sapraŭdy kryŭdna, što našy miascovyja čynušy ŭ jakaści sinonimaŭ da słovaŭ «paradak» i «pryhažość» vybirajuć «asfalt», «bieton», «plitka», «pole».

Kaniečnie, u jaho rodnaj kazarmie roŭny płac biez kuścika i dreva — pakazčyk paradku i zaruka pavyšeńnia pa słužbie.

U maim rodnym Hłybokim užo amal nie zastałosia dreŭ, zatoje ciapier možna lubavacca fasadami chibar stalinskich časoŭ.

U Harodni na Savieckaj viertykalna stajać zastalisia chiba što niahiehłyja lichtarnyja słupy, zatoje ciapier sterylna, jak u reanimacyi.

Kastryčnickaja płošča ŭ Minsku ci Płošča dziaržaŭnaha ściaha — voś apafieoz i ideał biełaruskich uparadkavalnikaŭ! Učora, idučy la Pałaca Respubliki, sam navat žachnuŭsia ad maštabaŭ hetaha plitkavaha raju.

Kali ja baču bietonnyja astravy turkmienskich ci ŭźbiekskich haradoŭ, mnie paniavoli ŭzhadvajucca našy płoščy i vulicy — takija ž biaskrajnija i pustyja. Ale azijatam možna — u ich navokał i tak stepy i pustyni. U nas ža pustyni čaściej u hałavach.

Kamientary18

Ciapier čytajuć

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny29

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Usie naviny →
Usie naviny

«U mianie zaŭsiody była mara kiravać aŭtobusam». Akcior Ihar Sihoŭ — pra svaju novuju pracu5

Rasijanie ŭnačy ŭdaryli pa Charkavie — siamiora zahinułych, kala dziesiaci paranienych

Navukoŭcy vyjavili zabojcu piaci miljardaŭ marskich zorak1

Rasiju aśvistali na adkryćci Paralimpijady4

Čamu žančyny čaściej pakutujuć na mihreń, a mužčyny — na infarkty?2

MZS Azierbajdžana padziakavaŭ Biełarusi za salidarnaść suprać iranskich dronaŭ5

Klaščy — ich ulubionaja ježa. Navukoŭcy paćvierdzili efiektyŭnaść hetych ptušak u zmahańni ź niebiaśpiečnymi nasiakomymi7

Biełaruskija ŭdzielniki prajšli na adkryćci Paralimpijady pad čyrvona-zialonym ściaham FOTAFAKT32

Na polskim aŭkcyjonie za 700 jeŭra pradajuć staradaŭniuju knihu ź biełaruskaj parafii. Jak takija rarytety mohuć vyvozić za miažu?10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny29

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić