Siarhiej Navumčyk. Dźvie nobieleŭskija historyi
Dźvie dniami pračytanyja «nobeleŭskija» historyi.
Žychar Kanady (nie pamiataju, ź jakoha horada, dy i nieistotna), zaprošany siabram-laŭreatam na Nobeleŭskija ŭračystaści, pryjšoŭ u atelje šyć frak. Napeŭna, tavaryš nie rabiŭ vyhlad śvieckaha ilva, i ŭ jaho zapytali, navošta jamu takaja ekzotyka. Jon adkazaŭ. Kraviec adyšoŭ na chvilinu i viarnuŭsia z haspadarom atelje: «My voźmiem hrošy tolki za materyjał, a pašyŭ – biaspłatna, dla nas vykanać takuju zamovu – honar».
A voś frahment ź interviju «KP» vydaŭca Aleksijevič Barysa Pastarnaka, jakoha piśmieńnica zaprasiła ŭ Stakholm, pra maskoŭski sałon: «Kohda kleŝami vytianuli, čto mnie nužno odieťsia dla Nobielevskoj cieriemonii, vykatili takuju summu…».
-
Babaryka: Nie mohuć zdymacca sankcyi z pradpryjemstvaŭ i ludziej, zadziejničanych u vajnie. Vypuścicie palitviaźniaŭ canoj zabojstva ŭkraincaŭ?
-
Piedahoha-arhanizatara z Homiela, jakaja raniej uznačalvała vajenna-patryjatyčny kłub, asudzili pa troch palityčnych artykułach
-
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Ciapier čytajuć
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Kamientary