Alaksandr Łukašenka žorstka krytykavaŭ pretenzii kiraŭnika Raśsielhasnahladu Siarhieja Dankvierta da biełaruskich praduktaŭ. Adpaviednyja zajavy kiraŭnik dziaržavy zrabiŭ siońnia na naradzie pa prajekcie damovy ab Mytnym kodeksie JEAES, piša BiełTA.

«U nas, kali navat usio budzie narmalna, takija dziejačy, jak Dankviert i inšyja, aplujuć, abyłhuć i abhadziać, jak heta było niadaŭna. Akazvajecca, u jaho kavałak miasa ź Biełarusi, ci šklanka małaka, abo kavałak chleba zachrasajuć, pradukcyja nie taja. I ŭrad pry hetym maŭčyć», — skazaŭ jon.
Alaksandr Łukašenka adznačyŭ, što ŭ płanie mytnych pracedur i mytnaha pracesu Biełaruś «prastrelvajecca» z usich bakoŭ. «U nas vidać usio, ničoha nie schavaješ. U nas navat biaspošlinna aŭtamabil nie zaviazieš. Heta budzie viadoma», — skazaŭ jon.
Adnačasova kiraŭnik krainy kanstatavaŭ, što, naprykład, Kazachstan i Rasija majuć vielizarnyja terytoryi i praciahłyja miažy, dzie časam ciažka prakantralavać usie pracesy.
Kažučy ab Mytnym kodeksie, kiraŭnik dziaržavy padkreśliŭ, što pry jaho pryniaćci ŭsio pavinna być uličana. «My ničoha nie pavinny stracić. U nas hublać niama čaho. Kali asnoŭnyja hulcy našaha ekanamičnaha sajuza — Rasija i Kazachstan — mohuć niedzie na niešta zapluščyć vočy i rukoj machnuć (u ich hrošaj niamierana, viedajecie ad čaho), to ŭ nas takich šalonych hrošaj niama. My zarablajem svaimi mazhami i rukami hetyja hrošy», — dadaŭ Alaksandr Łukašenka.
Kamientary