Hramadstva2121

Biznesoviec prapanavaŭ kantejniery dla śmiećcia ŭ nacyjanalnym styli FOTA

Novyja kantejnery dla raździelnaha źbirańnia śmiećcia prapanujuć ustalavać u Miensku. Biznesoviec i palityk Źmicier Kučuk ličyć, što ludzi buduć bolš achvotna sartavać śmiećcie, kali zajmiejuć zručnyja placoŭki i pryvabnyja kantejnery.

Bamžy bolš sartujuć śmiećcie, čym zvyčajnyja haradžanie

Čatyrnaccaty hod Źmicier Kučuk źbiraje i sartuje druhasnyja adkidy. Jon uznačalvaje śmiećciesartavalnuju stancyju «Zachodniaja», a taksama zajmaje pasadu pieršaha namieśnika staršyni biełaruskaj partyi «Zialonych».

Učora ŭ svaim fejsbuku jon apublikavaŭ ilustracyi kantejneraŭ dla raździelnaha źbirańnia śmiećcia. Heta šeść metaličnych skryniaŭ pad adnym dacham. Korpus abšyty drevam i ŭpryhožany nacyjanalnym arnamentam.

Źmicier Kučuk

«My chočam pierafarmatavać źbirańnie śmiećcia praz pryjomnyja punkty, — patłumačyŭ Kučuk ideju novych kantejneraŭ. — Kab žycharam horada było pryjemna vynosić druhasnuju syravinu».

Siońnia śmiećciesartavalnaja stancyja «Zachodniaja» pracuje naŭprost z arhanizacyjami i pradpryjemstvami, ad jakich zabiraje śmiećcie. A voś rynak zboru druhasnaj syraviny ad haradžan, ličyć Kučuk, jašče maje vialikuju perspektyvu.

«U nas bamžy bolš źbirajuć druhasnyja resursy, čym ludzi sami sartujuć svaje adkidy doma, — kaža Kučuk. — I naša ideja — zrabić hetyja punkty pryvabnymi, kab uciahnuć jak maha bolš ludziej siaredniaj klasy».

Pradpryjemstva źviarnułasia da dyzajneraŭ, kab raspracavać novy vyhlad placoŭki z kantejnerami. Jany pryjšli da taho, što varta było b zrabić jaje u biełaruskich matyvach, kab jana była azdoblenaja drevam i ŭpryhožanaja nacyjanalnym arnamentam.

«Pryjomnyja punkty zastajucca nieprezentabelnymi, — kaža Kučuk. — Kali heta źmianić, da sartavańnia buduć stavicca pa-inšamu. U nas atrymaŭsia taki eskiz pryjomnaha punktu».

Heta jak supraćstajańnie savieckich kramaŭ i hipermarkietaŭ

Kučuk pradstaŭlaje nia tolki novy vyhlad kantejneraŭ, ale i ŭsiu kancepcyju sartavańnia śmiećcia ŭ horadzie. Siońnia ŭ mnohich dvarach stajać kantejnery dla raździelnaha źbirańnia śmiećcia. Zvyčajna tam možna asobna vykinuć škło, plastyk i papieru. Adnačasova, u niekatorych rajonach pracujuć punkty pryjomu druhasnych materyjałaŭ. Dzieści — asobna prymajuć metaličnyja vyraby, dzieści — papieru, dzieści — škło.

Źmicier Kučuk prapanuje rabić novyja placoŭki, jakija byli b adnačasova zvyčajnymi kantejnerami, kudy ludzi štodnia vynosiać rassartavanaje śmiećcie, i punktami narychtoŭki, dzie zdajuć papieru ci metalałom za hrošy.

Kantejner dla raździelnaha źbirańnia śmiećcia

«Ideja realnaja, — kaža Kučuk. — Nia baču asablivych pieraškodaŭ. Kali heta projdzie ŭzhadnieńnie ŭsich słužbaŭ, dumaju, my zmožam raźvivać hety prajekt u Miensku».

Pakul jon apublikavaŭ eskiz novych kantejneraŭ. U najbližejšy čas kampanija zamović pieršy ŭzorny pryjomny punkt, kab u kastryčniku prezentavać jaho na ekalahičnaj vystavie ŭ Miensku.

Kali śmiećciesartavalnaja stancyja «Zachodniaja» zmoža vyjści na rynak, ichnyja placoŭki stanuć kankurentami tradycyjnych narychtoŭčych punktaŭ. Heta musić pajści na karyść usioj halinie, ličyć Źmicier Kučuk.

«Byli ž staryja savieckija kramy, potym źjavilisia novyja hipermarkiety ź jakasnym absłuhoŭvańniem. Heta dało šturšok raźvićciu novaha nakirunku, — kaža Kučuk. — Toje samaje musić być z punktami pryjomu druhasnych materyjałaŭ».

Biznes z adkidami zaŭždy prybytkovy

Na śmiećci ŭ Biełarusi možna dobra zarablać, ličyć Źmicier Kučuk. Košty škła i plastyku ŭ nas časam navat vyšejšyja, čym u susiednich krainach.

«Biznes z adkidami zaŭždy vielmi prybytkovy, — kaža biznesoviec. — Kali nie raździmać štat, jak heta robiać dziaržpradpryjemstvy, na hetym možna zarablać».

U prykład jon pryvodzić Varšavu, dzie śmiećcie vyvoziać niekalki sotniaŭ kampanij. U dvuchmiljonnym Miensku pakul pracuje 4-5 aperataraŭ.

«Nia tak ciesna ŭ nas, jak mahło b być, — kaža Kučuk. — Ale kankurencyja z kožnym hodam uzrastaje».

Kankurencyi spryjaje toje, što ludzi ŭsio čaściej sartujuć śmiećcie doma. Takaja kultura raźvivajecca, adznačaje Kučuk. U 2003 hodzie, kali adkryvałasia śmiećciesartavalnaja stancyja «Zachodniaja», amal anidzie nie było kantejneraŭ dla raździelnaha zboru śmiećcia. Siońnia jany stajać nia tolki ŭ Miensku, ale ŭ bolšaści haradoŭ.

«Ja baču, što kantejnery napaŭniajucca, — kaža Kučuk. — Tamu što biełarusy zaŭždy zakonapasłuchmianyja, jak mnie kažuć niemcy. Tamu tut dobryja perspektyvy dla siaredniaha i drobnaha pradprymalnictva».

Kamientary21

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

Šrajbman: Ciapierašnija kanflikty ŭ apazicyi ŭžo mała kaho cikaviać14

Rabotniki MNS vyratavali na pažary sabaku i kata, a potym zrabili im štučnaje dychańnie

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku11

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu6

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

U nazvach stancyj mietro na vychadach z padziemki źnikli niekatoryja litary1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić