Hramadstva

Paśla žorstkaha źbićcia ŭ Pinskim HAUS majstar muzyčnych instrumientaŭ Andrej Škloda źjechaŭ u Čechiju

Imia hienijalnaha majstra muzyčnych instrumientaŭ Andreja Šklody ź Pinska viadoma daloka za miežami Biełarusi. U Andreja nie było śpiecyjalnaj adukacyi, jon — samavuk. Ale vučycca da jaho tonkaściam redkaha ramiastva pryjazdžali majstry z Rasii, Ukrainy, krain Bałtyi. Na vyrablenych im instrumientach siońnia hrajuć biełaruskija i zamiežnyja znakamitaści. Pra toje, jak źmianiłasia žyćcio muzyki paśla padziej žniŭnia, piša «Miedyja-Paleśsie». 

10 žniŭnia Andrej byŭ žorstka źbity supracoŭnikami siłavych struktur. Spačatku na vulicy Kirava ŭ Pinsku, dzie jaho razam z bratam Ramanam schapili nieviadomyja i dastavili ŭ budynak Pinskaha HAUS. Zatym hvałt praciahvaŭsia ŭ adnym z kabinietaŭ, potym u pamiaškańni strałkovaha cira. Patrabavali pryznacca, što ŭ noč z 9 na 10 žniŭnia znachodziŭsia ŭ šerahach pratestoŭcaŭ.

Palitykaj nie cikaviŭsia, navat na vybary nikoli nie chadziŭ. Jaho cikavaściu pa žyćci była muzyka, a hałoŭnym bahaćciem — ruki i tonki muzyčny słych. Jakraz pa ich i pryjšoŭsia asnoŭny ŭdar kułakami, dubinkami i botami. Andreja źbivali tak, što hałava była padobnaja na miač, a ruki nadoŭha stracili adčuvalnaść. U pierapynku pamiž źbićciom jon lažaŭ u łužynie ŭłasnaj kryvi, prycisnuty da padłohi čužym botam. A jašče byŭ strach za svaich blizkich. Siłaviki prahladali źmieściva jaho mabilnaha telefona, fatahrafii žonki i syna i pahražali pryjechać da jaho ŭ Kudryčy i zładzić raspravu nad siamjoj.

U adzin mih byli rastaptanyja mary pra ščaślivaje siamiejnaje žyćcio ŭ paleskaj hłybincy. Niezadoŭha da žnivieńskich padziej Andrej Škloda viarnuŭsia z Polščy. Kupiŭ domik u vioscy Kudryčy i pierabraŭsia siudy razam ź siamjoj. Źbiraŭsia addać syna ŭ najbližejšuju sielskuju škołu. 

Pamiatajučy pra pahrozy raspravy, Andrej doŭhi čas bajaŭsia viartacca dadomu, žyŭ u brata i znachodziŭsia ŭ stanie depresii.

Na dapamohu hienijalnamu majstru pryjšła muzyčnaja supolnaść. Daviedaŭšysia pra toje, što ź im zdaryłasia, muzykanty arhanizavali Andreju i jaho bratu Ramanu kurs reabilitacyi ŭ Čechii.

Jak raspaviała Miedyja-Paleśsiu ich siastra Volha, paśla taho, što z Andrejem zdaryłasia 10 žniŭnia ŭ Pinsku, jon baicca viartacca ŭ Biełaruś, dzie čałavieka prosta tak mohuć schapić na vulicy, dastavić u adździaleńnie milicyi i tam źbivać. I maje namier zastacca ŭ Čechii. Biełaruskaja dyjaspara tam vielmi haścinna pryniała svaich ziemlakoŭ. Dapamahaje i maralna, i materyjalna. Kłapocicca pra ich i češskaja dziaržava. Siońnia braty vyvučajuć češskuju movu, płanujuć znajści sabie pracu ŭ Čechii.

U pačatku listapada da svaich mužoŭ adpravilisia i žonki ź dziećmi. Siemji ŭźjadnalisia.

Andrej Škloda z žonkaj i synam u Kudryčach. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamierła palitźniavolenaja Alena Pankova. Paŭhoda nazad jaje asudzili za ŭdzieł u pratestach3

Pamierła palitźniavolenaja Alena Pankova. Paŭhoda nazad jaje asudzili za ŭdzieł u pratestach

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijski hazavoz atakavany ŭ Mižziemnym mory. Jaho stan bieznadziejny3

U Biełarusi abmiažoŭvajuć chutkaść mabilnaha internetu. A jakija ceny i ŭmovy ŭ Polščy i Litvie?16

Łukašenka: Vierałomny napad Izraila pry padtrymcy ZŠA na Iran nieprymalny17

Dva biełaruskija tenisisty nie mohuć vylecieć z AAE. Evakuacyju prapanujuć za 5 tysiač jeŭra5

Staŭ viadomy vynik nalotu dronaŭ na port u Novarasijsku: paškodžany piać vajskovych karabloŭ4

Nazvanaja samaja vialikaja siamja ŭ Biełarusi, u joj 15 dziaciej4

Polšča ŭvodzić abmiežavańni na paloty avijacyi ŭzdoŭž miežaŭ Biełarusi i Ukrainy

Izrail budzie ličyć luboha novaha lidara Irana «biezumoŭnaj mišeńniu dla likvidacyi»3

Maryja Kaleśnikava viartajecca na muzyčnuju scenu16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamierła palitźniavolenaja Alena Pankova. Paŭhoda nazad jaje asudzili za ŭdzieł u pratestach3

Pamierła palitźniavolenaja Alena Pankova. Paŭhoda nazad jaje asudzili za ŭdzieł u pratestach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić