Zdaroŭje

Niekatoryja vakcyny ad «amikrona» nie abaraniajuć zusim. Novyja daśledavańni

Na žal, siarod ich i tyja, jakija ŭłady Biełarusi vybrali dla vakcynacyi žycharoŭ našaj krainy.

Paćviardžajucca zaściarohi virusołahaŭ, źviazanyja sa štamam karanavirusa «amikron». Vyhladaje, što hety virus nie tolki bolš zarazny, ale taksama i bolš ustojlivy pierad tymi pryščepkami, jakija śviet ciapier maje. 

Usio bolš daśledavańniaŭ śviedčać, što pryščepki, jakija ciapier prymianiajucca, vielmi niaznačna baroniać ad zaražeńnia «amikronam», choć usie jany i dajuć značnuju stupień abarony ad ciažkaha praciakańnia chvaroby, što, jak nastojliva padkreślivajuć daktary i virusołahi, i jość ich najvažniejšaj zadačaj.

Infarmacyja pra bolšuju abo mienšuju efiektyŭnaść pryščepak pachodzić pieradusim z łabaratornych dośledaŭ. Jany nie dajuć poŭnaj karciny imunnaha adkazu čałaviečaha arhanizma, ale ich vyniki dastatkova adnaznačnyja.

Z mnohich daśledavańniaŭ vynikaje, što najlepš ad zaražeńnia abaraniajuć pryščepki Pfizer i Moderna. Adnak choć jany i prymianiajucca amal va ŭsioj Jeŭropie, u suśvietnym maštabie hetyja preparaty nie tak užo i raspaŭsiudžanyja, asabliva ŭ biednych krainach. 

U toj ža čas preparaty AstraZeneca, Johnson & Johnson i tyja, jakija vyrablajucca ŭ Kitai i Rasii, imavierna, amal uvohule nie abaraniać ad infiekcyi, vyklikanaj «amikronam». Pakolki ž vielmi šmat dziaržaŭ svaje prahramy pryščepak hruntujuć mienavita na hetych preparatach, to suśvietnyja ekśpierty pa spravach achovy zdaroŭja bajacca, što čarhovuju chvalu suśvietnaj pandemii strymać moža nie ŭdacca.

Najlepšyja vyniki demanstrujuć pryščepki, abapiertyja na najnoŭšyja technałohii mRNA: Pfizer i Moderna. Jany zabiaśpiečvajuć najlepšuju abaronu ad infiekcyi pry kožnym na siońnia viadomym varyjancie karanavirusa.

Zatoje abarona ad infiekcyi «amikron» paśla pryščepki kitajskimi preparatami Sinopharm i Sinovac amal nulavaja. A hetyja pryščepki — amal pałova pastavak va ŭsim śviecie. Imi pryščapiłasia pieravažnaja bolšaść žycharoŭ Kitaja, a taksama hramadzianie inšych vialikich krain, takich jak Mieksika i Brazilija.

Papiaredniaje daśledavańnie efiektyŭnaści pryščepki AstraZeneca, praviedzienaje ŭ Vialikabrytanii, zaśviedčyła, što jana taksama nie abaraniaje ad zaražeńnia «amikronam». Hety preparat atrymali 90% ad pryščeplenych žycharoŭ Indyi (tam jon viadomy pad nazvaj Covishield), a taksama vialikaja kolkaść ludziej u Afrycy na poŭdzień ad Sachary.

Navukoŭcy padazrajuć, što i rasijskaja pryščepka «Sputnik», jakaja vykarystoŭvajecca ŭ Afrycy i Łacinskaj Amierycy, budzie małaefiektyŭnaj. Toje samaje moža być i ŭ vypadku preparatu Johnson & Johnson. Jon taksama paŭsiudna prymianiajecca ŭ Afrycy, bo adnadoznaja schiema preparatu papularnaja ŭ hetych rehijonach. 

Niekatoryja pryščepki ŭvohule nie abaraniajuć

Vyniki raniejšych analizaŭ znajšli paćviardžeńnie ŭ najnoŭšym, jašče nie recenzavanym maštabnym łabaratornym daśledavańni, praviedzienym Vašynhtonskim univiersitetam i šviejcarskaj firmaj Humabs Biomed z udziełam navukoŭcaŭ z mnohich krain. Jany pravieryli, jakaja efiektyŭnaść šaści pryščepak pry abaronie ad «amikrona», a taksama vyvučyli reakcyju hetaha varyjanta na antycieły, što prymianiajucca pry lačeńni karanavirusa.

Akazałasia, što rasijskaja pryščepka Sputnik V uvohule nie abaraniaje ad «amikrona», a preparaty Johnson & Johnson i Sinopharm baroniać tolki ŭ niaznačnaj stupieni. Preparaty ž Moderna, Pfizer i AstraZeneca demanstravali adpaviedna ŭ 33, 44 i 36 razoŭ słabiejšuju efiektyŭnaść u paraŭnańni da efiektyŭnaści suprać aryhinalnaha varyjanta SARS-CoV-2. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka3

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka

Usie naviny →
Usie naviny

Pamior udzielnik znakamitaha rep-hurta «Niestandartny varyjant»2

Biełaruś jość siarod krain, hramadzianam jakich amierykancy nie buduć vydavać imihracyjnyja vizy18

Biełkaapsajuz demanstruje svoj patryjatyzm praz «Dranik centralnaha rehijona»4

Z ukrainskich uchilantaŭ ad vojska ŭ Biełarusi vyciahvajuć raźviedvalnuju infarmacyju7

Machlarka naduryła 29 čałaviek, dva hady pracujučy pad šyldaj turahienctva

Były rasijski lehijanier «Isłačy» zahinuŭ, vypaŭšy z akna

«Chto ŭvohule takija biełarusy». Siamja apłaciła tur na Kaba-Verde, ale nie zmahła atrymać vizy ni ŭ adnym konsulstvie Jeŭropy5

Na Hrodzienščynie pakazali, jak zimoj padkormlivajuć zubroŭ

ZŠA mohuć prymianić siłu ŭ Iranie na praciahu 24 hadzin4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka3

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić