Čałaviek pamior paśla taho, jak zanadta chutka vypiŭ paŭtara litra koka-koły. Tłumačym čamu
Try pavučalnyja historyi pierakazaŭ Mark Haźlan u svaim miedyčnym błohu na partale francuzskaha vydańnia «Mond».
Samy śviežy z hetych vypadkaŭ — historyja 22-hadovaha kitajca, jaki skanaŭ u balnicy ŭ Piekinie, paśla taho jak u śpiakotny dzień za 10 chvilin vyžłukciŭ 1,5 litra koły.
Chłopcu stała kiepska, jaho pryviezła ŭ balnicu chutkaja dapamoha sa skarhami na vostryja boli ŭ vierchniaj častcy žyvata.
Tamohraf pakazaŭ burbałki hazu ŭ vialikaj vienie, jakaja niasie kroŭ ad usiaho stravavalnaha traktu da piečani, i ŭ ścienkach kišak, a taksama išemiju piečani.
18 hadzinaŭ reanimacyjnych zachadaŭ nie ŭratavali maładoha čałavieka.

U hetaha pacyjenta vypivańnie vialikaha abjomu koły za taki karotki čas vyklikała nazapašvańnie vialikaha abjomu hazu ŭ stravavalnym trakcie i chutkaje padvyšeńnie cisku ŭ kišečniku, z-za čaho haz trapiŭ u vienu. Hety niezvyčajny kliničny vypadak apisali ŭ mai 2021 hodu chirurhi špitala Čaajan u Piekinie ŭ časopisie Clinics and Research in Hepatology and Gastroenterology.
Druhi trahičny vypadak zdaryŭsia ŭ Turcyi ŭ miesiac Ramadan, kali pravaviernyja musulmanie trymajuć post, im zabaroniena jeści dniom.
Paśla dvanaccaci hadzin poŭnaha ŭstrymańnia ad ježy zhaładały chłopčyk źjeŭ adrazu dźvie vialikija asnovy dla picy ź miasnym faršam i harodninaj — ahulnym abjomam 180 h ciesta, 120 h miasa i 100 h harodniny. Paśla hetaha jon źjeŭ 300 h maroziva, vialiki pakiet čypsaŭ i vinahrad, a smahu nataliŭ, vypiŭšy ažno litr haziroŭki. Dastavili chłopčyka ŭ špital z uzdutaściu žyvata ŭ mocnaj formie. Na žal, praz 45 chvilinaŭ jon pamior u reanimacyi. Pra hety vypadak paviedamili ŭ 2017 hodzie tureckija dziciačyja chirurhi ŭ časopisie Pediatric Emergency Care.
Padobny ž vypadak apisali ŭžo japonskija sudmiedekśpierty: 36-hadovy mužčyna ź lohkimi razumovymi adchileńniami padčas 1,5-hadzinnaha vizitu ŭ restaracyju ź siabrami źjeŭ niekalki porcyj šašłyku, a taksama dźvie vialikija porcyi sušy, dadaŭ navierch rysu z kary, smažanaje kurania, bulby i desiertaŭ.
Dy ŭsio toje zapiŭ šmatlikimi biezałkaholnymi napojami. Naprykancy zastolla jamu stała kiepska, jon byŭ vymušany prylahčy. Pa viartańni dadomu lepš nie stała, i baćka adviez jaho ŭ kliniku, dzie jamu dali leki dla ablahčeńnia stravavańnia dy vypravili dadomu. Praź piać hadzin mužčyna ŭ niaźmiennym stanie trapiŭ užo ŭ inšuju balnicu, atrymaŭ jašče lekaŭ dla stravavańnia i viarnuŭsia dadomu. Treci vizit, užo ŭ treciuju balnicu, i znoŭ viartańnie dadomu. Biez palapšeńnia stanu mužčyna ŭ čaćvierty raz vypraviŭsia ŭ špital, ale ŭ darozie jamu stała ŭžo zusim błaha, i chutkaja dapamoha zaviezła jaho ŭ reanimacyju, bo samastojna dychać jon užo nie moh. Daktary vykarystali straŭnikavy zond, kab adsmaktać dva litry źmieściva, ale było pozna: pacyjent pamior.
Uskryćcio pakazała nadzvyčaj raściahnuty straŭnik i niekroz ścienak straŭnika. Abstrukcyja dvanaccacipiersnaj kiški spyniła aparažnieńnie straŭnika i pieracisnuła bryžeječnuju arteryju. Miedyki padkreślivajuć, što pry pašyreńni straŭnika patrebna rańniaja dyjahnostyka i chutkaje lačeńnie: «klinicysty musiać mieć na ŭvazie, što vostraje pašyreńnie straŭnika moža adbycca ŭ vyniku prostaha pierajadańnia navat u ludziej, niaschilnych da razładu charčovych pavodzinaŭ».
Hetyja niedarečnyja trahiedyi nahadvajuć nam, piša Mark Haźlan, što ŭsio ž majuć racyju staryja babulčyny parady jeści pavolna, dobra pieražoŭvajučy ježu, dy padymacca z-za stała z pačućciom lohkaha niedajedańnia, a nie z razdźmutym trybuchom.
Ciapier čytajuć
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi
Kamientary