Niadaŭna Nacbank i Biełstat ahučyli pamier hadavoj inflacyi. Nahadajem, što prahnoz inflacyi na pačatku 2021 hoda aceńvaŭsia ŭ 5%, ale realny pakazčyk apynuŭsia značna vyšejšym — 9,97%. Akramia taho, što heta ŭ dva razy bolš, čym płanavałasia, jość jašče adna detal, piša telehram-kanał «Košt urada».

Publikujučy spravazdačy pa inflacyi, Nacbank i Biełstat zaŭsiody akruhlali ličby da dziasiatych, heta značyć, da adnoj ličby paśla koski. Zaŭsiody. Ale nie hetym razam. Bo, kali b akruhlili takim čynam 9,97%, to atrymali b niepryjemnyja 10%. A tak — usio jašče nie dvuchznačnaja ličba. Heta nahadvaje ceńnik u kramie, dzie zamiest 10 pišuć 9,99, imknučysia chutčej pradać zalažały tavar.
«Hledziačy na toje, čym zajmajucca dziaržorhany, stanovicca zrazumieła, jakija siońnia pierad imi stajać zadačy i asnoŭnyja pryjarytety. Važnaja ciapier nie praŭda ci chałodny ekanamičny raźlik, ćviarozy pohlad na toje, što adbyvajecca. Važna, stvarać bačnaść, choć by na papiery malavać realnaść, u jakoj toje, što ciapier adbyvajecca ŭ krainie, možna nazvać normaj», — piša «Košt urada».
Telegram-kanał źviartaje ŭvahu na dynamiku cen u roznych śfierach: charčovyja i nie charčovyja tavary, pasłuhi.
Mienš za ŭsio vyraśli ceny na pasłuhi — na 7,6%, niecharčovyja tavary padnialisia ŭ canie na 9,9%, a voś charčy padaraželi na 11,4%.
Pry hetym nasielnictva adčuvaje inflacyju vyšej, čym toj siaredni temp u 9,97%, jaki zafiksavaŭ Nacbank z padačy Biełstata. Čamu? Tamu što inflacyja najbolš zakranaje ludziej ź nievialikimi zarobkami. Miedyjanny zarobak biełarusaŭ istotna nižejšy za siaredni. Pieravažnaja bolšaść ludziej navat u Minsku nie atrymlivaje «pa piaćsot». Dla ŭsioj hetaj katehoryi nasielnictva pradukty charčavańnia zajmajuć u spažyvieckim košyku značna bolšaje miesca, čym usio astatniaje (u siarednim pa krainie ŭ ludziej na ježu sychodzić 36,5% ad usich vydatkaŭ). A charčovyja tavary padaraželi bolš za ŭsio.
Majanez za hod staŭ daražejšy na 23,1%, tytuniovyja vyraby — na 13%, leki — na 14,7%, paliva — na 17,1%.
Takim čynam, ceny na pradukty i pasłuhi, jakija biełarusy vykarystoŭvajuć štodnia, abahnali siaredni temp inflacyi. Navat ceny na sacyjalna značnyja tavary, jakija Biełstat śpiecyjalna vynies ŭ asobnuju pazicyju, vyraśli na 9,1% — a jany znachodziacca pad strohim kantrolem urada.
I tut varta pamiatać, što tam, dzie dziaržava imkniecca zatarmazić rost cen ručnym mietadam, nazirajecca tolki časovaje zacišša. Spružyna ściskajecca, praciahvacca doŭha heta nie moža, i nieŭzabavie jana abaviazkova rasprastajecca adčuvalnym skokam.
Siońnia nastroi biełarusaŭ pa inflacyi vielmi piesimistyčnyja. 65,7% ludziej, apytanych Nacbankam u śniežni, upeŭnienyja, što ceny buduć raści hetak ža intensiŭna, jak i ciapier. A 19,5% ličać, što jany buduć raści ŭ budučyni jašče chutčej. Aptymistaŭ siarod biełarusaŭ usiaho 13,2%.
Va ŭmovach vysokaj inflacyi nasielnictva pačynaje siabie pavodzić inakš: pierachodzić na bolš tannyja tavary, pa-inšamu aščadžaje. Dastatkova skazać, što ŭžo siońnia ŭ jakaści srodkaŭ aščadžeńnia tracina nasielnictva vykarystoŭvaje najaŭnyja, i tolki 12% hatovyja davieryć svaje hrošy banku. Usio heta paharšaje i biez taho niaprostuju situacyju.
Inflacyja ŭ katehoryjach charčovych i sacyjalna značnych tavaraŭ užo daŭno pieraadoleła dvuchznačny pakazčyk, jaki siońnia sprabujuć schavać Nacbank i Biełstat.

Kamientary