Śviet

Rasija zastajecca bieź lityju. Heta moža padarvać šerah klučavych halin jaje ekanomiki, u tym liku atamnuju enierhietyku

Čyli i Arhiencina spynili adhruzku lityjevaj syraviny dla rasijskich pradpryjemstvaŭ. Spynieńnie pastavak moža mieć dla Rasii adčuvalnyja balučyja nastupstvy, patencyjna zdolnyja padarvać šerah klučavych halin pramysłovaści, dzie Rasija zajmaje zaŭvažnyja miescy, piša «RIA Novosti».

Vysokatechnałahičnaja vytvorčaść akumulataraŭ na asnovie lityj-ijonnaj technałohii dla hibrydnych i elektryčnych aŭtamabilaŭ Mercedes-Benz u Hiermanii. Fota: Jens Meyer / AP

Čamu tak adbyłosia?

Z kanca lutaha zachodnija krainy ŭviali niekalki pakietaŭ sankcyj suprać Rasii. Arhiencina i Čyli sankcyi nie ŭvodzili, adnak zachodnija abmiežavańni zakranuli rasijskija finansavyja i transpartnyja kampanii, a taksama maršruty dla transparciroŭki, što pryviało da pierapynku ŭ pastaŭkach. U kancy sakavika hazieta Washington Post paviedamiła, što ZŠA razhladajuć mahčymaść uviadzieńnia druhasnych sankcyj da inšych krain za «ŭzajemadziejańnie z bakami rasijskaj ekanomiki». Pa słovach adnoj z krynic vydańnia, sankcyi buduć nakiravanyja na toje, kab «zrabić Rasiju «radyjeaktyŭnaj» i dla nieamierykanskich i niejeŭrapiejskich pradpryjemstvaŭ», paviedamlaje «RBK».

Čamu lityj važny?

Lityj, jaho złučeńni i spłavy krytyčna nieabchodnyja dla technałahičnaha raźvićcia šmatlikich halin — aŭtaprama, avijabudavańnia, mietałurhii, mikraelektroniki, chimii i inšych. Lityj najbolš važny pry vytvorčaści akumulatarnych batarej vialikaj jomistaści. Małaviadomaj vobłaściu prymianieńnia lityju źjaŭlajecca farmakałohija. Hety mietał vykarystoŭvajecca dla vytvorčaści psichatropnych preparataŭ.

Zapatrabavany jon i ŭ ciažkaj pramysłovaści. Lityj patrebny dla vypłaŭleńnia i lehiravańnia aluminiju, pavyšeńnia płastyčnaści, tryvałaści i adnaŭleńnia mietałaŭ.

Pry hetym klučavaja dla Rasii halina, dzie biez zhadanaha mietału nijak nie abyścisia, — heta jadziernaja enierhietyka. Lityj — adzinaja dastupnaja krynica atrymańnia tryciju, taksama jon užyvajecca pry vyrabie stryžniaŭ, što rehulujuć sistemu abarony reaktara.

Rasija krytyčna zaležnaja ad impartu lityjevaj syraviny.

U 2019 hodzie abjom zakupak hetaha mietału skłaŭ bolš za 61 tonu, ź jakich 41 tona — z Čyli, 14 ton — impart z Arhienciny. Na trecim miescy siarod pastaŭščykoŭ značycca Kitaj sa ścipłym pakazčykam u šeść ton.

Jak piša dziaržaŭnaje ahientva, spynieńnie pastavak lityju zdolnaje nie tolki abciažaryć pašyreńnie rasijskaj prysutnaści na suśvietnym atamnym rynku, ale i — u siarednieterminovaj pierśpiektyvie — pastavić pad pytańnie nadziejnaść pracy atamnych reaktaraŭ unutry samoj Rasii.

Dzie jość lityj?

Sukupnyja suśvietnyja zapasy lityju ledź pieravyšajuć piaćdziasiat miljonaŭ ton. Ź ich dziesiać znachodziacca ŭ Arhiencinie, dzieviać u Balivii, vosiem z pałovaj u Čyli, u Kitai ‒ kala siemi miljonaŭ ton, u ZŠA ‒ šeść z pałovaj, u Aŭstralii ‒ piać miljonaŭ ton.

«Kali prybrać ź pieraličanaha śpisu niedružalubnyja nam krainy i dadać Arhiencinu z Čyli, to nieskładana ŭbačyć, što nas pakazalna zahaniajuć u resursny kapkan, i šlachoŭ vychadu ź jaho nie tak užo šmat», — piša RIA Novosti.

U Rasii jość ułasny lityj, i ŭ dastatkovaj kolkaści, ale jana jaho nie raspracoŭvała. Dakładnyja pryčyny hetaha nie nazyvajucca. Možna mierkavać, što heta było ekanamična niemetazhodna.

Adziny realizavany prajekt značycca za «Hazpramam», jaki na pačatku lutaha biahučaha hoda zaklučyŭ pahadnieńnie ź Irkuckaj naftavaj kampanijaj na zdabyču lityju ŭ miežach Kavykcinskaha hazakandensatnaha radovišča. Naturalna, za taki karotki termin praktyčnyja raboty navat nie pačynalisia.

Pavodle «RIA Novosti», Minpramhandl aceńvaje biahučuju situacyju ź lityjem jak «hihanckuju prablemu». Adziny kanał pastavak, što pakul pracuje, — Balivija. Ale, jak piša ahienctva, pry spynieńni pastavak ź dźviuch krain Łacinskaj Amieryki «łahična rychtavacca da nastupleńnia składanych časoŭ».

Stanovišča z pastaŭkami lityju ŭ Rasiju zavisła ŭ kropcy niavyznačanaści, kanstatuje «RIA Novosti».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Redaktara niezaležnaj baranavickaj haziety «Inteks-Pres» Janukieviča prysudzili da 14 hadoŭ kałonii, jaho namieśnika Pakalenku — da 12 hadoŭ12

Redaktara niezaležnaj baranavickaj haziety «Inteks-Pres» Janukieviča prysudzili da 14 hadoŭ kałonii, jaho namieśnika Pakalenku — da 12 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Bujnoha pieravozčyka taksi na paŭhoda vyklučajuć z Rejestra. Zabłakavanyja dla pracy ŭłasnyja mašyny 800 kiroŭcaŭ2

U minskim handlovym centry za vahami ŭ miasnym adździele siadzieła myš FOTA4

Ci vyhadna siońnia ŭvozić techniku z Polščy ŭ Biełaruś?11

Na «Biełšynu» znoŭ nakłali sankcyi, jakija źniali dva hady tamu3

Mahčymuju bazu «Arešnika» pad Kryčavam uzmocniena achoŭvajuć kompleksami supraćpavietranaj abarony4

«Samaje humannaje rašeńnie». U brytanskim zaaparku ŭ adzin dzień usypili dvuch sastarełych nierazłučnych siabroŭ4

Cyhankoŭ: Nie padazravaŭ, što Babaryka źjaŭlajecca prychilnikam sacyjalizmu — mary siaredniaha čałavieka27

Pamiatajecie lehiendarnuju Babu Raju, jakaja viała instahram Kamaroŭki? Jana źnikła — spravu praciahvaje jaje «ŭnučka»2

Rasijskamu palitviaźniu dadali paŭtara hoda źniavoleńnia za voklič «Słava Ukrainie! Śmierć Pucinu!»5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Redaktara niezaležnaj baranavickaj haziety «Inteks-Pres» Janukieviča prysudzili da 14 hadoŭ kałonii, jaho namieśnika Pakalenku — da 12 hadoŭ12

Redaktara niezaležnaj baranavickaj haziety «Inteks-Pres» Janukieviča prysudzili da 14 hadoŭ kałonii, jaho namieśnika Pakalenku — da 12 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić