Navuka i technałohii

Raspracavany pieršy ekzaškilet, jaki sam «vučycca» ŭ pracesie karystańnia

Rabatyzavany ekzaškilet, padobny da botaŭ, dapamahaje ludziam chadzić chutčej pry mienšym spažyvańni enierhii.

Fota: Stanford University

Novy rabatyzavany ekzaškilet, padobny da abutku, vykarystoŭvaje śpiecyjalnyja sensary dla adaptacyi da kožnaha čałavieka, jaki jaho nosić. The Verge nazyvaje heta značnym krokam napierad dla robatatechniki. Pryłada dapamahaje vyrašyć adnu ź vialikich prablem pry raspracoŭcy sistem, jakija dapamahajuć ludziam chadzić: prablemu taho, što kožny chodzić pa-roznamu.

Ekzaškilety — heta nie novaja kancepcyja. Daśledčyki daŭno dumajuć, što jany mohuć dapamahčy ludziam z prablemami mabilnaści abo źniać častku nahruzki dla ludziej tych prafiesij, što patrabujuć pastajannaha ruchu. Ale da hetaha času pryłady, jakija dobra pracavali ŭ łabaratoryjach, nie tak prosta było pieravieści ŭ realny śviet. Jany časta hruvastkija i ciažkija ŭ vykarystańni, a praces ich piersanalizacyi dla kožnaha novaha karystalnika darahi i składany.

Kamanda Stenfardskaj łabaratoryi bijamiechatroniki pasprabavała vyrašyć hetyja prablemy. Pa-pieršaje, prybor aŭtanomny. Jon macujecca da ščykałatki i halonki karystalnika i kirujecca akumulataram na pojasie, kab čałaviek moh svabodna pieramiaščacca na vulicy i ŭ zvyčajnym štodzionnym asiarodździ. Zaraz pratatyp — heta kłubok pravadoŭ, jaki macujecca da abutku i nižej kalena. Pryłada šturchaje ikranožnuju myŝcu pry kožnym kroku, prykładajučy siłu, jakaja daje karystalniku impuls.

Kamanda raspracavała novy mietad dla spraščeńnia pracesu adaptacyi ekzaškileta da kožnaha čałavieka. Novaja madel dazvalaje ekzaškiletu vučycca ŭ realnym časie i ŭ realnych umovach. Na jaje asnovie sistema zmahła aptymizavać indyvidualnyja ruchi pryblizna za hadzinu.

Ekzaškilet dazvalaŭ udzielnikam ruchacca chutčej, vykarystoŭvajučy pry hetym mienš enierhii, čym u zvyčajnym abutku. U realnych vyprabavańniach, kali ŭdzielniki vychodzili na vulicu, heta było ekvivalentna źniaćciu 9-kiłahramovaha zaplečnika, pakazała daśledavańnie.

Ekzaškilet praviaraŭsia pakul tolki na zdarovych maładych ludziach, tamu jašče treba prajści doŭhi šlach, kab paćvierdzić, ci zmoža jon dapamahčy pažyłym ludziam ci, naprykład, składskim rabotnikam. Taksama pakul niezrazumieła, kolki moža kaštavać padobny ekzaškilet jak miedycynski abo spažyviecki pradukt.

Tym nie mienš, demanstracyja taho, što ekzaškilet moža palepšyć ruch u realnym śviecie, źjaŭlajecca pieršym takim vypadkam u robatatechnicy, zajaviła daśledčaja hrupa. Daśledčyki kažuć, što ŭžo na praciahu nastupnaha dziesiacihodździa my ŭbačym, jak partatyŭnyja ekzaškilety pačnuć dapamahać mnohim ludziam žyć aktyŭnym, niezaležnym i paŭnavartym žyćciom.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli VIDEA123

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli VIDEA

Usie naviny →
Usie naviny

Pucinu paviedamili pra zachop Hulajpola3

Mindziča — fihuranta hučnaj karupcyjnaj spravy va Ukrainie i paplečnika Zialenskaha — znajšli ŭ Izraili. Što jon skazaŭ?1

Balet pra Marka Šahała pastaviać u Vialikim teatry

Puciła i Biaspałaŭ źnialisia ŭ novym klipie «Daj darohu!»13

Pavieł Sieviaryniec sustreŭsia z žonkaj i synam paśla 5 hadoŭ za kratami8

«Razmaŭlaŭ uvieś čas pa-biełarusku». Pavieł Sieviaryniec zapisaŭ svoj pieršy zvarot paśla vyzvaleńnia27

Paźniak: Amal nie sumniavajusia, što Miełkaziorava atrucili vorahi Biełarusi i vorahi čałaviectva132

Pjanyja rasijskija vajskoŭcy žorstka raspravilisia ź siamjoj z Pakroŭska, jakaja čakała «vyzvaleńnia» ad Ukrainy24

Zialenski nazvaŭ «čyrvonyja linii» Ukrainy ŭ mirnych pieramovach7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli VIDEA123

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli VIDEA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić