U Čyrvonym kaściole, mahčyma, u chutkim časie adnoviacca słužby. Ale jość umovy

Ułady zmusili katalicki Kaścioł apłacić vielizarny rachunak KUP «Minskaja spadčyna» za «amartyzacyju kaścioła i padatki na karystańnie ziamloj», paviedamili niekalki niezaležnych krynic «Chryścijanskaj vizii».
Kvota sumy nieviadomaja, ale dakładna viadoma, što ŭletku 2020 hoda katalickaja supolnaść była vinnaja 156 tys. rubloŭ i jašče 13 tysiač pavinna była płacić štomiesiac.
Mierkavana adnoj z dadatkovych umoŭ miascovych uładaŭ źjaŭlajecca źmiaščeńnie ks. Uładzisłava Zavalniuka z pasady kiraŭnika parafii. Infarmacyja pra chod pieramoŭ z pradstaŭnikami režymu trymajecca ŭ tajamnicy, śćviardžaje «Chryścijanskaja vizija».
Nahadajem, što Čyrvony kaścioł začynili dla viernikaŭ i śviataroŭ paśla pažaru 26 vieraśnia. Praź niejki čas parafijanam vydzielili pamiaškańnie ŭ Kafiedralnym kaściole. U pačatku śniežnia stała viadoma, što administrataram kaścioła byŭ pryznačany Juryj Sańko.
-
MZS Biełarusi paviedamiŭ, kali adkryjecca miaža dla litoŭskich hruzavikoŭ
-
«Niekatorych maich siabroŭ biełaruščynaj pierakarmili». Jak naradzicca i ŭsio žyćcio pražyć u Sibiry, a ličyć siabie biełaruskaj?
-
Dziadok — apazicyjanieram: Zajmajučysia dyskredytacyjaj Ofisa Cichanoŭskaj, vy ljacie vadu na młyn režymu
Ciapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Sumleńnie, kachańnie, koły piekła i halivudski finał. U siamji budaŭnika i biblijatekarki z Pružanskaha rajona Ihara i Julii Łaptanovičaŭ aryštavali spačatku jaho, paśla — jaje, a paśla i babulu
Kamientary
Taksama i zaraz: abmiarkoŭvajuć ź biesami ździełku ab handli svaimi słužkami i prychadžanami.
Niaŭžo nie zrazumieła, što biesy na hetym nie spyniacca? Kińcie vy heta pamiaškańnie łukašystam, chaj naviazuć tudy harodniny, jak heta rabili saŭki. Chaj ich čort biare. Moža chutčej heta sistema abryniecca, kali vy joj ludziej nie budziecie skormlivać. Budynak ža vy zdolejecie adnavić, a voś zdrada svaim ksiondzam, dy vierujučym u katalickuju carkvu ludziam, tak i zastaniecca zdradaj.
- uručeńnie davierčych hramat
- udzieł u łuka schodzie, dzie nuncyj siadzić poruč ź vieniaj