Ekanomika33

U Jeŭropie chutka mohuć dazvolić šyrokaje vykarystańnie hienna-madyfikavanych raślin

Jeŭrapiejskaja kamisija abmiarkoŭvaje zakonaprajekt, jaki značna pasłabić patrabavańni da hienna-madyfikavanych raślin. Heta razhladajecca jak mietad dapamohi sielskaj haspadarcy ŭ baraćbie sa źmienami klimatu. 

Jak piša Süddeutsche Zeitung, zhodna z novym zakonaprajektam z etykietak praduktaŭ charčavańnia mohuć źniknuć paznačeńni ab vykarystańni hienna-madyfikavanych raślin, jakija ŭvodziać šlacham hiennych nažnic Crispr/Cas — instrumienta novaj hiennaj inžynieryi, jaki dazvalaje dakładnaje ŭmiašańnie ŭ hienietyčny materyjał.

Z dapamohaj takich nažnic DNK razrazajecca ŭ peŭnym miescy, i daśledčyki mohuć vyklučać hieny ci ŭstaŭlać novyja ŭčastki na miescy razrezu.

U adroźnieńnie ad inšych mietadaŭ, u hetym vypadku vučonyja nie vykarystoŭvajuć paśladoŭnaści hienaŭ čužarodnych vidaŭ, ź jakimi nielha skryžoŭvać raślinu. Jak adznačajuć śpiecyjalisty, hety mietad bolšy za skryžoŭvańnie dvuch vidaŭ, ale mienšy za prahramavańnie novych paśladoŭnaściaŭ hienaŭ.

Zhodna z zakonaprajektam, takija mietady, jak Crispr/Cas, nie buduć padpadać pad dziejańnie jakich-niebudź praviłaŭ hiennaj inžynieryi ES, kali atrymanyja ŭ vyniku novyja hatunki taksama mahli być stvoranyja z dapamohaj takich mietadaŭ, jak skryžavańnie abo sielekcyja. 

Raśliny, jakija majuć da 20 hienietyčnych madyfikacyj, zhodna z prajektam, buduć pryraŭnoŭvacca da zvyčajnych raślin.

U tekście taksama adznačajecca, što dziaržavy — siabry ES «nie pavinny zabaraniać abo abmiažoŭvać vyviadzieńnie na rynak hienna-madyfikavanych raślin typu 1 i źviazanych ź imi praduktaŭ» z dapamohaj «śpiecyfičnych patrabavańniaŭ».

Takoje pałažeńnie zrobić niemahčymym uviadzieńnie rehijanalnych zabaronaŭ na vyroščvańnie takich raślin.

Jak adznačaje Süddeutsche Zeitung, u Jeŭrapiejskaj kamisii ličać, što vykarystańnie hetaha instrumienta dapamoža ŭ zmahańni sa źmienami klimatu, jaki supravadžajecca ŭzmacnieńniem zasuch i strataju bijaraznastajnaści, a taksama što jon stanie adkazam na rost nasielnictva i praźmiernuju zaležnaść ad impartu.

U toj ža čas vydańnie źviartaje ŭvahu na toje, što zakonaprajekt rezka krytykujecca ekołahami, niekatorymi asacyjacyjami sielhasvytvorcaŭ i palitykami (asabliva zialonymi). Jany ličać, što novyja praviły mohuć stać kancom arhaničnaha ziemlarobstva, jakomu daviadziecca abaraniacca ad zabrudžvańnia ź jašče bolšymi namahańniami.

U vypadku, kali hienna-madyfikavanyja raśliny atrymajuć paŭsiudnaje raspaŭsiudžańnie na palach, to stanie amal niemahčymym praduchilić traplańnie niekatorych ź ich na susiednija pali fiermieraŭ, jakija zajmajucca arhaničnaj vytvorčaściu.

U toj ža čas u padtrymku novaha zakonaprajekta vystupajuć navukoŭcy. Tak, ekśpiert pa kletačnaj bijałohii Instytuta hienietyki raślin i daśledavańniaŭ sielskahaspadarčych kultur imia Lejbnica Nikałaus fon Viren (Nicolaus von Wirén) u intervju Süddeutsch Zeitung adznačyŭ, što horača padtrymlivaje prapanovy Jeŭrakamisii, jakaja sočyć za mierkavańniami viadučych navukovych arhanizacyj, a mienavita ab tym, što «madyfikavanyja takim čynam raśliny nie ŭjaŭlajuć pavyšanaj niebiaśpieki dla čałavieka i pryrody».

Na dumku śpiecyjalista, fokus zakonaprajekta Jeŭrakamisii taksama słušny: pavyšeńnie ŭstojlivaści raślin da chvarobaŭ, efiektyŭnaje vykarystańnie vady i spažyŭnych rečyvaŭ.

Čakajecca, što Jeŭrapiejskaja kamisija ŭniasie kančatkovyja prapanovy pa reformie zakanadaŭstva ŭ śfiery hiennaj inžynieryi, jakoje dziejničaje z 2001 hoda, u lipieni hetaha hoda.

Čytajcie jašče:

Lon, tytuń i žuraviny cikaviać hienietyčnych inžynieraŭ

Jak redahavańnie hienaŭ moža paŭpłyvać na budučyniu čałaviectva

Kamientary3

  • mikola
    20.06.2023
    Sto za hrenovina taka ? Niczoga ni zrazumela !
  • Ježa
    20.06.2023
    Obyčnaja komierčieskaja prohramma nikakoho otnošienija k boŕbie s iźminienijem klimata nie imiejet, tony jedy prosto na svałku v lubom krupnom horodie za sutku, skorieje zapołniat rynok etim łajnom i razoriat orhaničieskich fiermierov, ub́jut prirodu no kak odni prodołžat hołodajud́ a druhije jedu zakapyvať.
  • Kazik
    21.06.2023
    Hašetku ŭ padłohu, hulać dyk hulać. Što nam invaziŭnyja vidy i barščavik, my svaich novych napładzim.

Ciapier čytajuć

Miedsiastra ź Lepiela zakachałasia ŭ rasijskaha vajskoŭca i pajechała najomnicaj na front va Ukrainu22

Miedsiastra ź Lepiela zakachałasia ŭ rasijskaha vajskoŭca i pajechała najomnicaj na front va Ukrainu

Usie naviny →
Usie naviny

Pamierła Natalla Ramanskaja1

Biełaruskim top-čynoŭnikam u Vałhahradzie razdali kałaradskija stužki. Marzaluk zastaŭsia ź jabłynievaj FOTY13

«Było padobna, što pačaŭsia paŭnavartasny kantrol». Usich, chto jechaŭ ź Biełarusi ŭ Rasiju i nazad, praviarali vajskoŭcy10

«Zdarova, b*ia». U sieciva trapiŭ dziŭny varyjant vinšavalnaha VIDEA akupacyjnaha čynoŭnika5

Čamu Łukašenka chavaje pazašlubnuju dačku. Tłumačyć Mientusava19

«Bajusia, nočču mohuć pačacca maradziorstvy». Biełarusy Ispanii i Partuhalii raskazali, jak pieražyvajuć hłabalny błekaŭt5

U Homieli «Ruski dom» pad maŭčańnie ideołahaŭ masava razdaje hieorhijeŭskija stužki5

«Ja kažu za Pucina, viedajučy jaho charaktar». Jašče adno vykazvańnie Łukašenki akazałasia pšykam14

Pryčynaj avaryi na jeŭrapiejskich elektrasietkach mahła stać redkaja atmaśfiernaja źjava1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Miedsiastra ź Lepiela zakachałasia ŭ rasijskaha vajskoŭca i pajechała najomnicaj na front va Ukrainu22

Miedsiastra ź Lepiela zakachałasia ŭ rasijskaha vajskoŭca i pajechała najomnicaj na front va Ukrainu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić