Hramadstva1111

Kiraŭnik Dobrušskaha rajona vyratavaŭ chłopčyka, jaki tanuŭ u viry na Ipuci, dobraj paradaj 

Pra niezvyčajny vypadak, jaki adbyŭsia 15 červienia, raspaviało miascovaje vydańnie, zaŭvažyŭ «Fłahštok». 

Alaksandr Horbač. Fota: «Dniaproviec»

Staršynia Dobrušskaha rajvykankama Alaksandr Horbač raspavioŭ «Dniaproŭcu», što z pačatkam siezona adpačynkaŭ, kanikułaŭ jon «ćviorda vyrašyŭ» štodnia abjazdžać rajon pa niesankcyjanavanych miescach dla adpačynku i kupańnia. I niedarma. 

— Padčas adnaho z abjezdaŭ razam z kiroŭcam my ŭbačyli školnikaŭ, jakija ŭžo pačali kupacca. Spynilisia. Nie mahu skazać navat dakładna, dla čaho: ci to dla taho, kab usio prakantralavać, ci kab upeŭnicca, što ŭsio budzie dobra. I bačym, što adnaho z chłopčykaŭ pačało zakručvać u vir, — raskazvaje čynoŭnik.

— U nas na vačach pačaŭ apuskacca pad vadu i zachłynacca. 

Chłapčuk pačaŭ kryčać i klikać na dapamohu. Imhnienna my pryniali rašeńnie, što treba ratavać dzicia. Univiersiteckija viedy tut ža ŭspłyli ŭ hałavie, my adrazu stali havaryć chłopčyku, što treba rabić, kab vyratavacca, — raskazaŭ Alaksandr.

«Školnik zrabiŭ usio, jak jamu skazali: rassłabiŭsia, loh na vadu, a kali ciačeńniem jaho «padniesła» bližej da bieraha, pačaŭ chapacca za kusty, jakija «ciahnucca» pa ŭsim bierazie. Tak jaho dastali z vady», — raspavioŭ staršynia vydańniu.

Pieršaje, što paraiŭ Alaksandr Horbač školniku, — supakoicca i nie panikavać.

— Ja bačyŭ, što jon užo nachapaŭsia vady i vielmi mocna napałochaŭsia. U vačach čytałasia panika, — adznačyŭ Alaksandr Horbač.

«Staršynia rajvykankama padrabiazna abmalavaŭ karcinu zdareńnia ŭ pramym sensie hetaha słova na listku papiery. A toje samaje miesca pakazaŭ vadziciel, ź jakim dapamahali školniku», — piša vydańnie.

Kiroŭca pakazvaje miesca zdareńnia

«Dniaproviec» udakładniaje, što «Alaksandr Horbač atrymaŭ viedy i navyki pa vyratavańni tapielcaŭ u časie vučoby ŭ Homielskim dziaržaŭnym univiersitecie imia Francyska Skaryny na fakultecie fizičnaj kultury i sportu». 

«Ciapier možna z upeŭnienaściu skazać, što ratavalnik — heta jašče adna prafiesija ŭ jaho skarboncy. Darečy, sam «vyratavalnik» nie ličyć svoj učynak hieraičnym. Jak vykazaŭsia Alaksandr Horbač, heta «prosta pracoŭnyja momanty», — piša vydańnie. 

Kamientary11

  • ovno nie toniet
    20.06.2023
    zato chorošo hrit
  • Kim Čien Yn
    20.06.2023
    Odobriaju.
  • Žvir
    20.06.2023
    Małajčyna. Hety čałaviek vyklikaje pavahu. A Dobruš, heta ci nie toje miesca, dzie vyrablajuć cudoŭny posud ? U mianie čajnik dobrušski, siońnia ŭ im vo čaj zavaryŭ, bierahu, jak sapraŭdnuju relikviju...

«Piensijanieram dzieci pieraškadžajuć!» U Breście nie pieršy miesiac iduć sprečki nakont miesca dla budaŭnictva dziciačaha sada5

«Piensijanieram dzieci pieraškadžajuć!» U Breście nie pieršy miesiac iduć sprečki nakont miesca dla budaŭnictva dziciačaha sada

Usie naviny →
Usie naviny

Va Uruččy vysiekuć skvier pad pravasłaŭnuju carkvu. Natchnialisia rańniechryścijanskaj architekturaj Ryma22

Tramp admianiŭ sustreču z Pucinym u Budapiešcie1

ZŠA abviaścili pra sankcyi suprać «Rasnafty» i «Łukojła»8

Na vajnie z Ukrainaj zahinuŭ syn byłoha milicejskaha načalnika ź Viciebska23

ZŠA źniali klučavoje abmiežavańnie na ŭdary dalnabojnymi rakietami pa Rasii — WSJ5

Vybuch adbyŭsia na abaronnym zavodzie ŭ Čalabinskaj vobłaści. Jość achviary6

Jak Fiadynič adkryŭ aŭtobus Statkieviču na miažy i jak Viniarski taksama vyjšaŭ, kab zastacca ŭ Biełarusi. Novyja padrabiaznaści3

Hienieralny sakratar NATA padtrymaŭ ideju Trampa spynić vajnu va Ukrainie pa linii frontu

Łukašenka zahadaŭ čynoŭnikam pravodzić narady na vychodnych i paśla pracy3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Piensijanieram dzieci pieraškadžajuć!» U Breście nie pieršy miesiac iduć sprečki nakont miesca dla budaŭnictva dziciačaha sada5

«Piensijanieram dzieci pieraškadžajuć!» U Breście nie pieršy miesiac iduć sprečki nakont miesca dla budaŭnictva dziciačaha sada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić