Hramadstva22

«Radyjo Maryja ŭ Biełarusi» moža stracić pamiaškańnie, tamu prosić pra dapamohu

Kali b udałosia vykupić budynak, jaki aranduje redakcyja, heta dało b mahčymaść nie tolki pašyryć studyju, ale i ŭładkavać tam žyllo dla śviatara dyrektara, jakomu niama dzie žyć, i pabudavać kaplicu. Ale na heta treba 140 tysiač dalaraŭ.

Redakcyja relihijnaha «Radyjo Maryja ŭ Biełarusi», jakoje stvaraje nie tolki vyklučna katalicki, ale i bahaty kulturny, krajaznaŭčy kantent, sutyknułasia z novaj surjoznaj prablemaj. Ciapier havorka idzie nie pra ciažkaści z vypłatami zarobkaŭ, a pra mahčymuju stratu pamiaškańnia redakcyi, piša katolik.life.

Budynak, u jakim radyjo aranduje pamiaškańnie, pradadzieny, tamu redakcyja pavinna pakinuć jaho praz 3 miesiacy:

«Vyjezd dla nas — nie prosta «zadača», heta jak raz «prablema». Bo našy patrabavańni da pamiaškańnia zanadta vysokija, a našy mahčymaści zanadta małyja. U hetaj suviazi my kryčym i prosim ab dapamozie»»

U redakcyi bačać dva vyjści Adzin ź ich — samim vykupić budynak:

«Pieršy płan — na ŭzroŭni cudu. Ale my kataliki, cudy z nami zdarajucca. My chočam… pasprabavać samim kupić hety dom. Avans ad novaha ŭłaśnika jašče nie atrymany, tamu možna pasprabavać. Treba «ŭsiaho tolki» 140 000 dalaraŭ, i jon moža stać našym. I heta adrazu daje nam šmat stromkich mahčymaściaŭ. Ad pašyreńnia studyi i arhanizacyi žylla dla ksiandza dyrektara (bo jamu niama dzie žyć), da pabudovy kaplicy».

Płan «B» — terminova znajści inšaje pamiaškańnie — nie našmat lahčej. U redakcyi patłumačyli, čamu i paprasili ab dapamozie idejami, prapanovami i finansami.

***

«Radyjo Maryja» — mižnarodnaje chryścijanskaje radyjo, jakoje było zasnavana ŭ 1963 hodzie ŭ Italii jak parafijalnaja radyjostancyja. Asnoŭnaj metaj stvareńnia radyjostancyi stała infarmavańnie parafijan ab žyćci kaścioła i dapamoha im u štodzionnaj malitvie praź liturhiju i razvažańnie nad Božym słovam. Ź ciaham času vyrasła ŭ ahulna italjanskaje, a potym i mižnarodnaje radyjo'.

Siońnia «Radyjo Maryja» hučać 77 krainach śvietu (u tym liku ŭ 28 krainach u Jeŭropie, 22 u Amierycy, 21 u Afrycy) Efir viadziecca na rodnaj movie kožnaha naroda. U Biełarusi pačało viaščańnie ŭ 2016 hodzie.

Kamientary2

  • Da vy prosto ochierieli, poprošajki!
    09.04.2024
    Mnie tožie nužno tysiač 140 dołłarov, choču kupiť novyj avtomobil..dajtie dienieh..
  • nie biełarus
    09.04.2024
    Da vy prosto ochierieli, poprošajki!, kali budzieš jaho vykarystoŭvać pad humanitarnyja mety - daduć, prasi.

    U plebanijach ci klaštarach pašukali b pamiaškanni.

Ciapier čytajuć

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami21

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami

Usie naviny →
Usie naviny

Sturła Cholm Lehrejd vybačyŭsia pierad byłoj dziaŭčynaj za apovied pra zdradu

Jochanes Kłeba vyjhraŭ vośmy załaty miedal. Jon staŭ razam ź vialikimi2

77‑hadovy kiroŭca elektraskutara trapiŭ pad aŭtamabil u Minsku

Pamiatajecie Taćcianu Zareckuju, jakaja sa skandałam zvalniałasia z Kabinieta Cichanoŭskaj? U Estonii jaje padazrajuć u machlarstvie54

Za palityku asudzili Mikitu Bieražkova, byłoha pres-ataše chakiejnaha «Dynama» i syna eks-redaktara «Presboła»

«Minsktrans» nazvaŭ pryčyny prablem z tralejbusami3

Advakata Alaksieja Kierola asudzili pa palityčnaj kryminałcy2

U ciahniku Viciebsk—Minsk pjany pasažyr udaryŭ spadarožnika nažom u šyju1

Pamior rasijski piśmieńnik Roj Miadźviedzieŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami21

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić