Sport

Pieršyja prablemy biełarusaŭ na Alimpijadzie ŭ Paryžy. Vieślary ŭžo tam, a łodki nie prapuścili 

U ES dziejničaje zabarona na ŭvoz łodak, tamu łodki biełarusaŭ viarnuli: i ciapier prapracoŭvajecca pytańnie, kab arandavać invientar.

Ilustracyjnaje fota: noc.by

Pieršyja biełaruskija spartsmieny ŭžo dabralisia da alimpijskaj vioski — vieślary-akademisty Jaŭhien Załaty i Taćciana Klimovič užo ŭ subotu pačnuć kvalifikacyjnyja zajezdy. Adnak łodki vieślaroŭ nie dajechali ŭ Paryž. Situacyju dla kanała «Biełaruś-5» prakamientavała staršy trenier zbornaj pa akadeičnym viesłavańni Julija Bičyk.

— Na Alimpijadu pajechali dva spartsmieny — Jaŭhien Załaty i Taćciana Klimovič. Reč u tym, što heta Jeŭropa, klimat krychu padobny, ale ŭ Biełarusi zusim niadaŭna była anamalnaja tempieratura, vieślary buduć hatovyja da śpiakoty ŭ Paryžy. Jany źjechali zahadzia, bo treba pryvyknuć da vady na kanale, adčuć jaje. Cyrymonija adkryćcia 26 lipienia, a pieršyja starty ŭžo pačynajucca 27 lipienia.

My pasprabavali pravieźci łodki ŭ Paryž, ale ŭ ES staić zabarona na ŭvoz łodak, tamu nas raźviarnuli i ciapier prapracoŭvajecca pytańnie, kab arandavać invientar. Naturalna, heta źjaŭlajecca prablemaj, kali ty rychtuješsia na svajoj łodcy, a pryjdziecca sieści na novuju łodku. Heta nie horšyja ŭmovy, bo łodki buduć novyja, ale ŭsim spartsmienam pryjdziecca maksimalna chutka adaptavacca pad novy invientar.

U ich budzie paŭnavartasny trenirovačny tydzień, dzie jany adaptujucca da tempieraturnaha režymu i da invientaru, tamu budziem spadziavacca, što ŭsio projdzie vydatna, skazała trenierka.

«Letaś naša kamanda vyjazdžała tudy. Na hetym kanale praduhledžana dobraja infrastruktura i dla spartsmienaŭ tam buduć usie ŭmovy. Ale heta pryrodny vadajom, a nie štučna vykapany kanał. Atrymlivajecca, što pieršyja 1000 mietraŭ bolš spakojnaja vada, a druhaja tysiača, tak by mović, finišnaja prastora — adkrytaja vada, dzie mahčymyja chvali, viecier, umovy nadvorja, jakija buduć upłyvać na vynik», — dadała Julija Bičyk.

Biełaruskija vieślary pastajanna pryvozili miedali z Alimpijadaŭ, taja ž Kaciaryna Karsten ź piaci Alimpijad (z 1992 pa 2008 hod) pryviezła piać uznaharod (dźvie załatyja, dźvie bronzavyja i adna siarebranaja).

Na apošniaj Alimpijadzie ŭ Tokia Marharyta Machnieva, Nadzieja Papok, Volha Chudzienka i Maryna Litvinčuk (viesłavańnie na bajdarcy, čaćviorcy, 500 m) zavajavała srebra.

Tym časam aŭtarytetnaje amierykanskaje vydańnie sprahnazavała, kolki biełarusy zavajujuć uznaharod u Paryžy.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi14

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Usie naviny →
Usie naviny

Dziaržava pradaje svaju dolu ŭ Pryjorbanku2

U červieni pa ŭsioj Biełarusi buduć ładzicca biaspłatnyja ekskursii3

Ułady rychtujucca nacyjanalizavać aŭtamabilny zavod «Junison»

Bury adkazaŭ Azaravu pra ahienta Miščuka: Jon nikoli nie pracavaŭ u AVVA i ni da jakoj sakretnaj infarmacyi dostupu nie mieŭ6

Cichanoŭskaja padtrymała pazicyju Zialenskaha ab niemahčymaści praviadzieńnia pieramoŭ u Minsku10

U Litvie vyśvietlili, što dapamohu, pryznačanuju biežancam z Ukrainy, atrymlivali i ludzi ź inšych krain. Siarod ich jość i biełarusy1

Maci traich dziaciej prosić Łukašenku viarnuć ich z prytułku. Čynoŭniki patłumačyli, čamu ŭ jaje nie atrymałasia

Ispanija damahajecca pryznańnia katałonskaj movy ŭ ES: Brusel tarmozić praces

Žurnalisty atrymali dostup da sakretnych płanaŭ rasijskich jadziernych vajskovych baz3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi14

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić