Kultura

U Minsku pracuje vystava stvaralnika niejra-artu Zachara Kudzina FOTA

Vialiki piersanalny vystavačny prajekt biełaruskaha mastaka, jaki trahična pajšoŭ z žyćcia ŭ 2019 hodzie, padrychtavany pry ŭdziele siamji tvorcy.

«Źjava» — u Nacyjanalnym centry sučasnych mastactvaŭ u Minsku pracuje vystava stvaralnika niejra-artu, biełaruskaha žyvapisca, skulptara, muzykanta Zachara Kudzina. Pra heta piša vydańnie Reform.news.

Ekspazicyja tvoraŭ adnaho z najiaskravych pradstaŭnikoŭ siaredniaha pakaleńnia biełaruskaha mastactva raźmiaščajecca ŭ vaśmi załach. Na vystavie pradstaŭleny viadomyja raboty aŭtara, tak i tyja, jakija raniej nie demanstravalisia. Taksama častkaj vykazvańnia źjaŭlajucca fotazdymki ź siamiejnaha archivu Zachara Kudzina, jaho asabistaha archivu. U pryvatnaści, u adnoj z załaŭ možna ŭbačyć halereju «sełfi» stvaralnika niejra-artu. Jak padkreślivajuć arhanizatary prajektu, adnoj z zadač inicyjatyvy było paznajomić hledača jak z mastackaj ipastaśsiu biełaruskaha tvorcy, tak i pakazać jaho jak asobu.

Fota: sacsietki siamji mastaka.
Fota: sacsietki siamji mastaka.
Fota: sacsietki siamji mastaka.
Fota: sacsietki Ya Yadviga.
Fota: sacsietki Ya Yadviga.
Fota: sacsietki Ya Yadviga.
«Aŭtapartret». Fota: sacsietki Ya Yadviga.

«Vystava «Źjava» — heta sproba asensavać fienomien tvorcy, jaki staŭ adnoj z samych jarkich zorak biełaruskaha mastactva apošnich dziesiacihodździaŭ», — adznačajecca ŭ anatacyi da prajekta.

Stvaralnik niejraarta Zachar Kudzin naradziŭsia ŭ 1986 hodzie ŭ Minsku. Jaho prafiesijnaje stanaŭleńnie adbyvałasia nie tolki ŭ Biełarusi: paśla zakančeńnia mastackaj vučelni ŭ Minsku mastak pajechaŭ u Ńju-Jork. Žyŭ i padarožničaŭ u Złučanych Štatach, vyvučajučy amierykanskaje art-asiarodździe. Paśla viartańnia ŭ Biełaruś jon ulivajecca ŭ kalektyŭnyja prajekty, supracoŭničaje z halerejami, robić piersanalnyja vystavy. Zachar Kudzin — samy małady mastak, čyja praca znachodzicca ŭ kalekcyi Nacyjanalnaha mastackaha muzieja Biełarusi.

Adnym z najiaskraviejšych prajektaŭ aŭtara ŭ 2019 hodzie stanovicca «Ledziany palot. Haračy kosmas» — rośpis budynka na vulicy Kastryčnickaja ŭ ramkach fiestyvalu urban-arta Vulica Brasil.

Dakumientalny film «Čystaje mastactva» Maksima Švieda nie adbyŭsia b biez udziełu Zachara — u karcinie mastak źjaŭlajecca pravadnikom mastactva ŭ haradskoje asiarodździe. Zdavałasia b, tvorčaja aktyŭnaść Zachara Kudzina tolki ŭzrastała ŭ 2010-ja, adnak u śniežni 2019-ha jon prymaje rašeńnie pajści z žyćcia.

Vystava «Źjava» budzie pracavać u Nacyjanalnym centry sučasnych mastactvaŭ (vulica Niakrasava, 3) da 27 kastryčnika.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

«Hetaje haŭno treba spyniać». Kurs, Roŭda, Łojka dy inšyja biełarusy pra dykpiki Stryžaka53

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić