Zdaroŭje11

Biełstat ustanaviŭ, dzie ŭ Biełarusi najčaściej chvarejuć i na što

Najčaściej biełarusy pakutujuć ad chvarob orhanaŭ dychańnia. U minułym hodzie imi pierachvareli bolš za 4,5 miljona razoŭ. Heta pryblizna na 375 tysiač mienš, čym hodam raniej, paviedamlaje Biełstat.

Ilustracyjnaje fota, AP Photo/Jean-Francois Badias

U pieraliku na 100 tysiač čałaviek najčaściej ad chvarob orhanaŭ dychańnia pakutujuć u Minsku. U minułym hodzie imi chvareli bolš za 57,8 tysiač razoŭ na 100 tysiač žycharoŭ stalicy. Najredziej — u Bresckaj vobłaści: bolš za 43,1 tysiačy na 100 tysiač.

Na druhim miescy pa raspaŭsiudžanaści — traŭmy, atručvańni i inšyja nastupstvy źniešnich pryčyn. Na ich prypadaje 652 tysiačy vypadkaŭ. U paraŭnańni z 2022 hodam hety pakazčyk taksama skaraciŭsia, tady fiksavali 657,1 tysiačy vypadkaŭ.

U minułym hodzie traŭmy i atručvańni najčaściej zdaralisia ŭ stalicy — kala 8,5 tysiač vypadkaŭ na 100 tysiač čałaviek. Najmienš ich było ŭ Viciebskaj vobłaści: bolš za 5,1 tysiačy vypadkaŭ na 100 tysiač.

Na trecim miescy pa častacie — chvaroby kaściova-myšačnaj sistemy i złučalnaj tkanki. Tut idzie havorka pra 482,2 tysiačy vypadkaŭ u 2023 hodzie. U 2022 hodzie na hetuju katehoryju prypadała 455,6 tysiačy vypadkaŭ. U Minsku fiksavałasia 7,6 tysiačy vypadkaŭ na 100 tysiač nasielnictva, što źjaŭlajecca najvyšejšym pakazčykam pa krainie. Najmienš ich było ŭ Mahiloŭskaj vobłaści: amal 2,5 tysiačy na 100 tysiač.

Rak u 2023 hodzie ŭpieršyniu dyjahnastavali ŭ bolš čym 58 tysiač biełarusaŭ. Hodam raniej taki dyjahnaz byŭ pastaŭleny ŭ 53 tysiač čałaviek.

U pieraliku na 100 tysiač čałaviek rak najčaściej fiksujuć u Homielskaj vobłaści — 654,7 vypadka. Najredziej — u Bresckaj vobłaści: 604,3 vypadka. U Minsku — 637,5 vypadka na 100 tysiač čałaviek.

Z 2015 hoda značna skaraciłasia kolkaść chvorych na tubierkuloz. U 2023 hodzie hety dyjahnaz upieršyniu byŭ pastaŭleny prykładna 1,3 tysiačy čałaviek, a ŭ 2015 hodzie — bolš za 3,1 tysiačy. Najčaściej chvarobu fiksujuć u Homielskaj vobłaści: 19,4 vypadka na 100 tysiač čałaviek. Najredziej — u Minsku: 7,3 vypadka.

Kamientary1

  • Dziarž Statystyka
    10.10.2024
    Delenda Est

Ciapier čytajuć

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»12

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku pačali budavać vialiki padziemny fudkort4

U Polščy paviedamili pra zatrymańnie biełaruskaha «złodzieja ŭ zakonie». Voś tolki niezrazumieła, što ź im rabić dalej

Ukraina prapanoŭvała ZŠA technałohii procidziejańnia iranskim bieśpiłotnikam. Tyja nie zacikavilisia, ciapier ličać heta «najbolšym promacham»14

ZŠA abmiažujuć pasłableńnie naftavych sankcyj suprać Rasii pastaŭkami ŭ Indyju3

Paśla niekalki hadoŭ skaračeńnia ŭ Biełarusi znoŭ stała raści kolkaść ahrasiadzib

Pryznali «ekctremisckim farmavańniem» telehram-čat «Biełarusy Valensii»2

Prycelny ŭdar pa miescy zborki naziemnych dronaŭ u Daniecku — troje rasijskich vajskoŭcaŭ zahinuli, adzin źnik2

Stałkier Hanny Bond prymataŭ da jaje mašyny cacku z čyrvona-zialonym ściažkom18

Žonka dyrektara JERAM, hrošy na zmahańnie z ankałohijaj dla jakoj źbirali ŭsim śvietam, uvajšła ŭ remisiju16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»12

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić