Hramadstva

U minskaj Sierabrancy pojdzie pad znos pryvatny siektar

Pryvatny siektar u staličnaj Sierabrancy pobač sa Śvisłačču čakaje hłabalnaja transfarmacyja. Pra heta, sa spasyłkaj na infarmacyju «Minskaha kurjera», paviedamlaje partał Realt.by.

Paviedamlajecca, što detalovy płan vystaŭleny na hramadskaje abmierkavańnie ŭ administracyi Leninskaha rajona Mienska. Havorka idzie pra zasvajeńnie terytoryi ŭ miežach vulic Dzianisaŭskaj, Šejpičy, Dvoryšča i Jakubava.

«U asnoŭnym heta zialonyja zony, jakija prymykajuć da bierahoŭ raki Śvisłač na ŭčastku ad Dzianisaŭskaj da vulicy Dvoryščy. Taksama ŭ hetaj miascovaści znachodzicca niekalki parkaŭ, u tym liku — Łošycki siadzibna-parkavy kompleks, prachodzić haradskaja viełaściežka, uładkavanyja ekaściežki. Terytoryja admietnaja tym, što tut jość unikalnyja zabałočanyja miescy i achoŭnyja vidy raślin i ptušak, jakija važna zachavać.

Akramia zialonaj zony, na terytoryi znachodzicca siadzibnaja zabudova (bolš za 100 pryvatnych damoŭ). Jana składaje 7,6% ad usioj płoščy», — piša Realt.by.

Horadabudaŭničy prajekt vyznačaje na hetym učastku try padzony. Pieršaja ŭklučaje ŭčastak žyłoj siadzibnaj zabudovy ŭ rajonie vulicy Siamionava:

«Tut płanujecca raźmiaščeńnie miescaŭ dla adpačynku, sportu i zabaŭ, a taksama ŭparadkavańnie i azielanieńnie. Adznačajecca, što pabudovy ŭ takoj padzonie pavinny zajmać nie bolš za 18% usioj płoščy, a zialonyja nasadžeńni — nie mienš za 60%».

Druhaja ŭklučaje Łošycki siadzibna-parkavy kompleks:

«Tut lubaja dziejnaść vyznačajecca zaćvierdžanym prajektam zon achovy historyka-kulturnaj kaštoŭnaści. Nijakich pieramien pa detalovym płanie ŭ hetym miescy nie płanujecca».

Treciaja zajmaje ŭschodniuju častku prajektavanaj terytoryi, uklučajučy vodnyja pavierchni Śvisłačy i prylehłyja da raki nieŭładkavanyja azielanionyja ŭčastki da vulicy Jakubava (na praciahu ad Malinina da Dzianisaŭskaj), siadzibnuju zabudovu byłych viosak Dvoryščy i Šejpičy:

«Hetuju terytoryju čakaje transfarmacyja. Płanujecca, što da 2030 hoda ŭsie pryvatnyja damy tut buduć źniesienyja. Na vyzvalenych terytoryjach pavinien źjavicca pryrodny park. Jaho chočuć vykarystoŭvać dla cichaha adpačynku, znosin z pryrodaj, sportu, prahułak na rovarach. Tut pastaviać mastki praź Śvisłač i małyja architekturnyja formy, abstalujuć placoŭki i piešachodnyja darožki, rekanstrujujuć niekatoryja inžyniernyja abjekty i kamunikacyi».

U rajonie vulicy Šejpičy detalovym płanam prapanujecca raźmiaščeńnie hramadskich abjektaŭ. U miežach vulicy Dvoryščy praduhledžanaje łandšaftnaje dobraŭparadkavańnie i azielanieńnie.

Riealizacyja prajekta zapłanavana paetapna da 2030 hoda. Aznajomicca ź im možna na sajcie administracyi Leninskaha rajona stalicy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ8

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Mieniedžara z chołdynha «Amkador» asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»

U Polščy zatrymany viadomy rasijski navukoviec z Ermitaža pa zapycie Ukrainy19

«Kroŭ išła rakoj»: dziaŭčyncy na rejsie Churhada — Minsk stała błaha padčas palotu6

Jak fanipalskija «špakoŭni» pieramahli chejt: mikrastudyi pa 18 kv. m raźmiali za tydzień7

Samalot Nikoła Pašyniana nie zmoh sieści ŭ Maskvie praz ataku dronaŭ1

Džoni Dep ekranizuje «Majstra i Marharytu» Bułhakava — rychtujecca pieršy anhłamoŭny film11

Abvieščany pieramožcy fotakonkursu Comedy Wildlife Awards 20251

«Ja taja samaja ŭ futry». Maładaja švačka pracavała ŭ futry, pakul dziaržTB raskazvała, što na fabrycy ŭ Žłobinie nie choładna18

ZŠA pradstavili jeŭrapiejskim krainam prapanovy nakont viartańnia Rasii ŭ suśvietnuju ekanomiku11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ8

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić