Śviet55

«Jany sami paklikali mianie ŭ hety čat, a ciapier nazyvajuć miarzotnikam». Hałoŭred Atlantic raskazaŭ, čamu apublikavaŭ pierapisku amierykanskich siłavikoŭ u Signal

Hałoŭny redaktar časopisa Atlantic Džefry Hołdbierh, jakoha daradca prezidenta ZŠA pa nacyjanalnaj biaśpiecy Majk Uołc vypadkova dadaŭ u hrupavy čat u mesendžary Signal, dzie amierykanskija siłaviki abmiarkoŭvali płany ataki na chusitaŭ u Jemienie, u intervju karespandentcy Bi-bi-si Sary Śmit raskazaŭ, jak usio adbyvałasia — i patłumačyŭ, čamu časopis navažyŭsia apublikavać usiu pierapisku całkam.

Džefry Hołdbierh. Fota: Getty Image

«Viedajecie, mnie b chaciełasia, kab heta było niešta ŭ duchu Le Kare, — kaža Hołdbierh, majučy na ŭvazie brytanskaha aŭtara špijonskich ramanaŭ Džona Le Kare. — Ale było tak: jon [Uołc] zaprasiŭ mianie [u čat] pahutaryć. Ja pahadziŭsia. I voś ja ŭžo ŭ hetym vielmi dziŭnym hrupavym čacie z kiraŭnictvam słužbaŭ nacyjanalnaj biaśpieki Złučanych Štataŭ».

Uołc pryznaŭ, što heta jon dadaŭ Hołdbierha ŭ hrupavy čat u Signal, ale zajaviŭ, što z žurnalistam jon nie znajomy.

«Ja b nie paznaŭ jaho, kali b sutyknuŭsia b ź im abo kali b palicyja prapanavała mnie apaznać jaho», — skazaŭ daradca Trampa.

Adnak Hołdbierh śćviardžaje, što jany sustrakalisia z Uołcam niekalki razoŭ. Žurnalist admoviŭsia raskryvać detali ich uzajemaadnosin.

«Jon, viadoma, moža kazać usio, što choča, ale ja nie budu kamientavać našy adnosiny ci ich adsutnaść, — kaža Hołdbierh. — Jak žurnalistu mnie niekamfortna publična havaryć pra adnosiny, jakija ŭ mianie mohuć być abo adsutničać ź ludźmi, jakija traplajuć u zahałoŭki navin».

U lubym vypadku, va Uołca musiŭ być numar telefona Hołdbierha, inakš jon nie zmoh by dadać žurnalista ŭ čat u Signal.

Daradca Trampa pa biaśpiecy skazaŭ, što jon paprasiŭ Iłana Maska — paplečnika amierykanskaha prezidenta i technałahičnaha miljardera — razabracca z tym, jak u jaho źjaviŭsia kantakt Hołdbierha.

«Surjozna, vy adpravicie Iłana Maska raźbiracca, jak čyjści numar apynuŭsia ŭ kahości ŭ telefonie? Viedajecie, bolšaść vaśmihodak mohuć z hetym spravicca», — kamientuje Hołdbierh ideju Uołca.

U pieršaj publikacyi Atlantic byli pryviedzienyja nie ŭsie cytaty ź pierapiski ŭ Signal, a siakija-takija detali i padrabiaznaści naŭmysna nie publikavalisia. Ale paśla taho, jak administracyja prezidenta stała prymianšać značnaść infarmacyi z čata i abvinavaciła Hołdbierha ŭ chłuśni, časopis vyrašyŭ apublikavać skrynšoty ŭsioj pierapiski.

Ci ciažkaje heta było rašeńnie?

«Kali Donald Tramp skazaŭ, što tam [u čacie] niama ničoha takoha, pa sutnaści, a [kiraŭnik Nacyjanalnaj raźviedki] Tałsi Habard i [dyrektar CRU] Džon Retklif skazali, što tam nie było adčuvalnaj infarmacyi, nie było sakretnaj infarmacyi i hetak dalej, my padumali — nu nie, my z hetym nie zhodnyja, — tłumačyć Hołdbierh rašeńnie Atlantic apublikavać usio źmieściva čata. — Jany kažuć, [što tam ničoha niama], a ŭ nas jość usia hetaja pierapiska, tak što, napeŭna, ludzi pavinny jaje ŭbačyć».

Na publikacyju skrynšotaŭ Bieły dom i Pientahon adkazali, što heta nie «vajennyja płany», a značyć, ničoha sakretnaha ŭ detalizavanym apisańni taho, kali źniščalniki F18, drony i «tamahaŭki» pavinny atakavać celi ŭ Jemienie, niama.

«Kali Pit Chiehsiet — ministr abarony — paviedamlaje mnie, što voś-voś budzie naniesieny ŭdar pa Jemienie, piša, jakaja mienavita avijacyja budzie zadziejničanaja, jakaja zbroja budzie vykarystoŭvacca i što bomby pavinny parazić celi praź dźvie hadziny — mnie heta zdajecca adčuvalnaj infarmacyjaj, infarmacyjaj, źviazanaj z płanavańniem vajennych dziejańniaŭ», — kaža Hołdbierh.

Jość i inšy važny momant.

«Ci pavinny vy, kiraŭniki słužbaŭ nacyjanalnaj biaśpieki, abmiarkoŭvać heta ŭ Signal na svaim telefonie?» — pytańnie hučyć rytaryčna.

Hałoŭny redaktar Atlantic trapiŭ i pad asabistyja ataki. Prezident Tramp nazvaŭ jaho «niaŭdačnikam» i «miarzotnikam», a Uołc, jaki sam dadaŭ žurnalista ŭ čat, — «chłusam» i «miarzotaj».

«Heta ŭłaścivaja im maniera pavodzin: nikoli nie abaraniajsia, tolki atakuj, — kamientuje Hołdbierh. — Heta značyć, ja siadzieŭ, zajmaŭsia svaimi spravami, jany sami paklikali mianie ŭ hety čat u Signal, a ciapier jany napadajuć na mianie i nazyvajuć miarzotnikam. Čahości ja tut nie razumieju».

Tramp abaraniaje svaju kamandu i, padobna, nie źbirajecca nikoha zvalniać, nazyvajučy skandał «palavańniem na viedźmaŭ», jakoje nibyta zładziła presa. Ale, pa słovach Hołdbierha, u Biełym domie mnohija dumajuć, što Uołc zrabiŭ surjoznuju pamyłku, i ŭsurjoz zaniepakojenyja tym, jak ułady adrehavali na toje, što adbyłosia.

«Dapuścim, ty vajskoviec, lotčyk, pracuješ z CRU i Dziarždepartamientam, i ty abychodzišsia z adčuvalnaj infarmacyjaj nienaležnym čynam, tak, jak heta zrabili hetyja ludzi — što z taboj budzie? Ciabie zvolniać, ciabie adpraviać pad sud», — razvažaje Hołdbierh.

Ź jahonych słoŭ, u palityčnych elitach pajšli razmovy, što da ludziej z administracyi Trampa ŭžyvajucca svaje, asablivyja standarty adkaznaści.

Prysutnaści ŭ čacie starońniaha čałavieka nichto ź jaho 17 udzielnikaŭ tak i nie zaŭvažyŭ. Hołdbierh sam vyjšaŭ ź jaho nieŭzabavie paśla taho, jak zrazumieŭ, što heta nie rozyhryš, a razmova sapraŭdnych amierykanskich siłavikoŭ. [Jon zrabiŭ heta paśla taho, jak udar pa pazicyjach chusitaŭ byŭ naniesieny ŭ paznačany ŭ pierapiscy čas].

Hałoŭny redaktar Atlantic kaža, što heta było prajavaj adkaznaści ź jaho boku. Ale niekatoryja žurnalisty ź ciažkaściu pavieryli ŭ toje, što jon vyjšaŭ z čata pa dobraj voli.

«Niejkaja častka mianie vielmi chacieła b viedać, što tam było dalej. Ale tut uźnikaje šmat prablem, źviazanych z zakonam i etykaj, i inšych pytańniaŭ, u jakija ja nie mahu ŭdavacca, — tłumačyć Hołdbierh. — Paviercie, ja pryniaŭ hetaje rašeńnie, atrymaŭšy parady ad roznych ludziej».

Kamientary5

  • apošni inspektar
    27.03.2025
    ech, nia ŭ toj čat jaho dadali! voś kab u čat Pucina z Krasn... oj, prabačcie, z Trampam, było b očeń inciaresna
  • American idiot
    27.03.2025
    Nu jak adčuli śviežy podych redniek-culture što załunała ŭ Biełym Domie? Hetaje bydła jašče hramadzianskuju vajnu raspačnie.
  • Imia
    27.03.2025
    apošni inspektar, miarkujučy pa siarednim uzroŭni IQ trampaŭskaj administracyi - zaprasta i hetaha dačakajemsia. Jość pačatak - budzie i kančatak, jak ludzi kažuć.

Ciapier čytajuć

U padmaskoŭnaj Bałašysie ŭzarvali hienierała Maskalika3

U padmaskoŭnaj Bałašysie ŭzarvali hienierała Maskalika

Usie naviny →
Usie naviny

«Norm ci strom pracavać u kałhasie?» Biełaruskija ahraryi adkazali na niaprostyja pytańni pra svajo žyćcio

Zialenski: Ukraina hatova da pieramoŭ z terarystami paśla poŭnaha spynieńnia ahniu. Heta vialiki kampramis4

Biełaruś zaniała druhoje miesca pa złačynnaści siarod jeŭrapiejskich krain. Jak ža składali taki rejtynh?5

Stukač z «Hramady», jaki letaś sprabavaŭ praleźci ŭ Kaardynacyjnuju radu, pajechaŭ u Polšču i prapaŭ5

Jeŭrasajuz papiaredziŭ ZŠA, što nie pryznaje Krym rasijskim4

Ajcišniki bolš nie lidzirujuć pa siarednim zarobku ŭ Biełarusi

U Maładziečnie dziaŭčyna prymała soniečnyja vanny na samym krai dachu. Pajšli budzić ratavalniki5

Milicyja prapanuje, kab amnistyja zakranuła amal usich asudžanych za narkotyki7

Dvoje sutak na aŭto, 7—12 hadzin na aŭtobusie. Što adbyvajecca z vyjezdam ź Biełarusi ŭ Polšču?3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U padmaskoŭnaj Bałašysie ŭzarvali hienierała Maskalika3

U padmaskoŭnaj Bałašysie ŭzarvali hienierała Maskalika

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić