Kultura22

Adzieńnie, jakoje nie vychodzić z mody. U Vialikim teatry pakazali niezvyčajnaje defile

Učora ŭ Vialikim teatry prajšoŭ viečar biełaruskaj kultury. Na scenie pakazali opieru «Sivaja lehienda», a da pačatku hledačam prapanavali pryniać udzieł u tematyčnych majstar-kłasach. Vitali ŭsich artysty opiery i baleta, jakija vyjšli da publiki ŭ strojach z nacyjanalnych śpiektaklaŭ. Onliner.by pakazvaje, jakim byŭ tematyčny viečar na hałoŭnaj teatralnaj placoŭcy krainy.

Tradycyjna Vialiki teatr rychtuje viečar biełaruskaj kultury sumiesna z Muziejem staražytnabiełaruskaj kultury Centra daśledavańniaŭ biełaruskaj kultury, movy i litaratury NAN Biełarusi.

A što nakont žanočaj mody? Dziaŭčat zaprasili pryniać udzieł u majstar-kłasie pa zaviazvańni ŭnikalnaha hałaŭnoha ŭboru — namitki. Rabili jaho, darečy, ź ilnu — niezakručany ŭbor nahadvaje doŭhaje pałatno. A jak pryhoža vyhladaje! Sapraŭdy, heta nie prosta imhnienny trend, pra jaki nazaŭtra ŭsie zabuduć, a niešta značna bolšaje.

Kab tema mody była raskryta poŭnaściu, a našy tradycyjnyja ŭzory zajhrali na ŭsiu moc, zorki Vialikaha pryniali ŭdzieł u defile. Na kožnym artyście — stroi z nacyjanalnych śpiektaklaŭ. Tolki pahladzicie na hetyja ŭzory, kolery i detali!

A 19 hadzinie na scenie Vialikaha pačałasia opiera «Sivaja lehienda». Aŭtar — kampazitar Dźmitryj Smolski, a napisana opiera pa matyvach histaryčnaj apovieści Uładzimira Karatkieviča.

Darečy, sam tvor Karatkieviča ŭpieršyniu apublikavany ŭ 1961 hodzie, jon ličycca kłasikaj biełaruskaj litaratury.

Padziei adbyvajucca ŭ Mahilovie ŭ 17 stahodździ. U centry siužeta — historyja sapraŭdnaha kachańnia, jakomu daviadziecca prajści praz zabarony, pakarańni i navat vojny. 

Opiera była stvorana ŭ 1978 hodzie, a libreta da jaje Karatkievič napisaŭ sam. U vieraśni 2012 hoda adbyłasia premjera novaj redakcyi «Sivoj lehiendy». Tady mienavita joj Vialiki teatr adkryŭ jubilejny 80-y siezon.

«Dakranańnie da nacyjanalnaha minułaha — heta nie tolki znajomstva ź lehiendarnymi šedeŭrami, ale i ŭdziačnaja pavaha našym prodkam, napamin naščadkam ab adviečnych tradycyjach ajčynnaha mastactva», — adznačyli ŭ Vialikim teatry.

Kamientary2

  • Josik
    23.04.2025
    Spadziajusia, što ŭsio było na biełaruskaj movie.
  • 23
    23.04.2025
    s kakoho pieriepuhu Nacyjanalny teatr stał bolšim?
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu37

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Usie naviny →
Usie naviny

Minsk znoŭ zatapiła1

70-hadovuju žančynu z Homiela pasadzili za kamientary. Heta samaja pažyłaja palitźniavolenaja44

U rasijskim Saratavie vybuch. Abvaliŭsia ceły padjezd dziesiacipaviarchovaj panelki9

Siaredni zarobak daktaroŭ dasiahnuŭ 4100 rubloŭ «brudnymi»3

Amierykanskuju zorku Džejsana Deruła pryvieźli da Viktara Łukašenki17

Palitźniavoleny hramadzianin Łatvii atrymaŭ u SIZA dubinkaj za toje, što zastupiŭsia za biełaruskamoŭnaha źniavolenaha10

Žonka pasła ŭ Turcyi i byłoha pres-sakratara MZS Hłaza bolš nie viadzie ranišni efir na BT7

Ramzan Kadyraŭ ledź nie patanuŭ na adpačynku ŭ Turcyi9

Kryvavaja stralanina: što adbyvajecca pamiž Kambodžaj i Tajłandam?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu37

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić