Kultura22

Adzieńnie, jakoje nie vychodzić z mody. U Vialikim teatry pakazali niezvyčajnaje defile

Učora ŭ Vialikim teatry prajšoŭ viečar biełaruskaj kultury. Na scenie pakazali opieru «Sivaja lehienda», a da pačatku hledačam prapanavali pryniać udzieł u tematyčnych majstar-kłasach. Vitali ŭsich artysty opiery i baleta, jakija vyjšli da publiki ŭ strojach z nacyjanalnych śpiektaklaŭ. Onliner.by pakazvaje, jakim byŭ tematyčny viečar na hałoŭnaj teatralnaj placoŭcy krainy.

Tradycyjna Vialiki teatr rychtuje viečar biełaruskaj kultury sumiesna z Muziejem staražytnabiełaruskaj kultury Centra daśledavańniaŭ biełaruskaj kultury, movy i litaratury NAN Biełarusi.

A što nakont žanočaj mody? Dziaŭčat zaprasili pryniać udzieł u majstar-kłasie pa zaviazvańni ŭnikalnaha hałaŭnoha ŭboru — namitki. Rabili jaho, darečy, ź ilnu — niezakručany ŭbor nahadvaje doŭhaje pałatno. A jak pryhoža vyhladaje! Sapraŭdy, heta nie prosta imhnienny trend, pra jaki nazaŭtra ŭsie zabuduć, a niešta značna bolšaje.

Kab tema mody była raskryta poŭnaściu, a našy tradycyjnyja ŭzory zajhrali na ŭsiu moc, zorki Vialikaha pryniali ŭdzieł u defile. Na kožnym artyście — stroi z nacyjanalnych śpiektaklaŭ. Tolki pahladzicie na hetyja ŭzory, kolery i detali!

A 19 hadzinie na scenie Vialikaha pačałasia opiera «Sivaja lehienda». Aŭtar — kampazitar Dźmitryj Smolski, a napisana opiera pa matyvach histaryčnaj apovieści Uładzimira Karatkieviča.

Darečy, sam tvor Karatkieviča ŭpieršyniu apublikavany ŭ 1961 hodzie, jon ličycca kłasikaj biełaruskaj litaratury.

Padziei adbyvajucca ŭ Mahilovie ŭ 17 stahodździ. U centry siužeta — historyja sapraŭdnaha kachańnia, jakomu daviadziecca prajści praz zabarony, pakarańni i navat vojny. 

Opiera była stvorana ŭ 1978 hodzie, a libreta da jaje Karatkievič napisaŭ sam. U vieraśni 2012 hoda adbyłasia premjera novaj redakcyi «Sivoj lehiendy». Tady mienavita joj Vialiki teatr adkryŭ jubilejny 80-y siezon.

«Dakranańnie da nacyjanalnaha minułaha — heta nie tolki znajomstva ź lehiendarnymi šedeŭrami, ale i ŭdziačnaja pavaha našym prodkam, napamin naščadkam ab adviečnych tradycyjach ajčynnaha mastactva», — adznačyli ŭ Vialikim teatry.

Kamientary2

  • Josik
    23.04.2025
    Spadziajusia, što ŭsio było na biełaruskaj movie.
  • 23
    23.04.2025
    s kakoho pieriepuhu Nacyjanalny teatr stał bolšim?

Ciapier čytajuć

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami23

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami

Usie naviny →
Usie naviny

U Hrodnie znoŭ zaŭvažyli ažyjataž na race. Što tak pryciahvaje dziasiatki čałaviek?

Sturła Cholm Lehrejd vybačyŭsia pierad byłoj dziaŭčynaj za apovied pra zdradu

Jochanes Kłeba vyjhraŭ vośmy załaty miedal. Jon staŭ razam ź vialikimi2

77‑hadovy kiroŭca elektraskutara trapiŭ pad aŭtamabil u Minsku

Pamiatajecie Taćcianu Zareckuju, jakaja sa skandałam zvalniałasia z Kabinieta Cichanoŭskaj? U Estonii jaje padazrajuć u machlarstvie54

Za palityku asudzili Mikitu Bieražkova, byłoha pres-ataše chakiejnaha «Dynama» i syna eks-redaktara «Presboła»

«Minsktrans» nazvaŭ pryčyny prablem z tralejbusami3

Advakata Alaksieja Kierola asudzili pa palityčnaj kryminałcy2

U ciahniku Viciebsk—Minsk pjany pasažyr udaryŭ spadarožnika nažom u šyju1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami23

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić