Mierkavańni1414

U situacyi z pakistancami ŭłady stali zakładnikami svajoj ža prapahandy i svaich ideałahiem

Na siońnia ničoha nie viadoma pra praktyčnuju realizacyju idei zavieźci ŭ Biełaruś 150 tysiač pakistancaŭ. Całkam mahčyma, što hety prajekt ničym nie skončycca. Adnak sama tema vyklikała vialikija žarści — abmierkavańni ŭ sacyjalnych sietkach, miedyja. Ułady byli vymušanyja reahavać u zvykłym dla siabie styli, piša na «Radyjo Svaboda» Valer Karbalevič.

Alaksandr Łukašenka ź mihrantami z paŭdniovych krain u 2021 hodzie kala miažy z Polščaj. Fota: Sefa Karacan/Anadolu Agency via Getty Images

Z samaha pačatku było zrazumieła, što ideja pryvieźci ŭ Biełaruś 150 tysiač pakistancaŭ zamiest vyhnanych z krainy socień tysiač biełarusaŭ nie vykliča vialikaha entuzijazmu ŭ hramadstvie. Tym nie mienš, niehatyŭ, jaki vypluchnuŭsia ŭ sacyjalnych sietkach, staŭ niečakanaściu dla ŭładaŭ. Infarmacyja pra 150 tysiač pakistancaŭ stała svajho rodu testam, jaki šmat što pakazaŭ — i pra hramadstva, i pra ŭładu.

Pierš za ŭsio, ułady byli ŭpeŭnienyja, što ŭ vyniku žorstkich represij u krainie ŭsio «zakatana ŭ asfalt», što lubaja niesankcyjanavanaja hramadzianskaja aktyŭnaść źniščana, što ŭsie «schavalisia ŭ bulbu» i buduć maŭčać, što b ni zdaryłasia.

Adnak jany nie ŭličyli, što my žyviem u epochu internetu. Sacyjalnyja sietki — heta ščylina, addušyna, praź jakuju pratočvajucca hramadskija nastroi, jak by virtualnuju prastoru ni sprabavali kantralavać.

Ź inšaha boku, šyroka raspaŭsiudžanyja ŭjaŭleńni pra «internacyjanalizm», «talerantnaść» biełarusaŭ — chutčej mify. Heta ideałahičnyja kanstrukty, što nie vielmi adpaviadajuć rečaisnaści. Toj fakt, što ŭžo 30 hadoŭ na čale krainy znachodzicca čałaviek z ahresiŭnaj manieraj pavodzin, jakaja mała źviazanaja z talerantnaściu, kaža sam za siabie.

Akramia taho, ułady stali zakładnikami ŭłasnaj prapahandy. Hadami ich prapahandysty raskazvali, jak mihranty mučać Jeŭropu, stvarajuć złačynnaść, hvałciać žančyn — sucelnyja prablemy. I kali Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što pryviazie dziasiatki tysiač hetych samych mihrantaŭ u Biełaruś, reakcyja ludziej była pradkazalnaj.

Da taho ž ułady stali zakładnikami svajoj ža ideałahiemy «stabilnaści» — adnaho z hałoŭnych aporaŭ łukašenkaŭskaha ideałahičnaha kanstrukta. Maŭlaŭ, žyli cicha i spakojna — i raptam «panajechali tut».

Narešcie, vyjaviłasia ci nie hałoŭnaja prablema aŭtakratyj — poŭnaja adsutnaść zvarotnaj suviazi z hramadstvam. Dyktatura źniščaje ŭsie miechanizmy, praź jakija ludzi mohuć pieradavać uładzie svaje nastroi i patreby.

Heta vybary, pradstaŭničyja orhany, partyi, prafsajuzy, NDA, niezaležnyja ŚMI. U Biełarusi ŭsio heta likvidavana. Tamu ŭłady nie viedajuć dakładna, što adbyvajecca ŭ hramadstvie. Jany to pierabolšvajuć pratesnyja nastroi, jak heta było na vybarach, to, jak ciapier, nie fiksujuć nazapašanaha niehatyvu — bo niama nijakich «radaraŭ».

Varta źviarnuć uvahu i na toje, što sam Łukašenka pierastaŭ adčuvać hramadstva. Raniej jaho palityčnaja intuicyja, instynktyŭnaje razumieńnie narodnych nastrojaŭ dapamahali jamu. Jon byŭ lusterkam kalektyŭnaha nieśviadomaha. Ale kali doŭhi čas nie mieć kamunikacyi z sapraŭdnym narodam — usie hetyja zdolnaści tupiejuć.

Ciapier Łukašenka žyvie ŭ infarmacyjnaj burbałcy, jakuju farmuje jahonaje atačeńnie. Adsiul — pamyłki. Jahony papulizm bolš nie pracuje. Kłasičny prykład — 2020 hod, kali jon svaimi dziejańniami sam spravakavaŭ vybuch pratestaŭ.

Inšymi słovami, dyktatura pa svajoj pryrodzie rehularna «padstaŭlajecca», robiačy kroki, što vyklikajuć abureńnie. Heta niepaźbiežna pry adsutnaści zvarotnaj suviazi. Tamu ciapier Łukašenka vymušany apraŭdvacca, abvinavačvać «vorahaŭ», jakija «sprabujuć pałochać narod».

Adkaz uładaŭ na niehatyŭnyja kamientary ŭ internecie byŭ pradkazalny: represii. Ludziej zatrymlivajuć, prymušajuć zapisvać «pakajalnyja» videa. Režym inakš nie ŭmieje. Jon nie bačyć sensu razmaŭlać z hramadstvam.

Navošta niešta tłumačyć, kali jość HUBAZiK? Na ŭsie prablemy adkaz adzin — hvałt. Pakul što heta pracuje.

Kamientary14

  • .
    25.04.2025
    «Talerantnaść» biełarusaŭ mahła isnavać, ale niedzie da siaredziny XX st.
    Toj, chto pužajecca miačeciej, nie pamiataje pra biełaruskich tatar.
    4 dziaržaŭnych movy ŭ davajennaj BSSR.

    Imavierna, mocna paŭpłyvali stalinskija etničnyja čystki, represii pa nacyjanalnaj prykmiecie, pierasialeńni narodaŭ.
    Nacyjanał-sacyjalisty źniščyli šmat habrejaŭ. Astatnija pastupova źjazdžali ŭ časy SSSR. Prapahanda antysiemityzmu ŭ časy vajny była takoj mocnaj, što prarasła i ŭ savieckaj uładzie i ŭ savieckim narodzie.

    Biełaruskaje hramadstva stała bolš manaetničnym, ale z prymieśsiu ruskich, jakija pierajazdžali pa ŭsim SSSR. "Braterstva" z ruskimi, i ahulnyja ź imi fobii suprać "niaruskich", "čornych".
    Voś niedzie tady, miarkuju, treba šukać toj pik antytalerantnaści i nieasavieckaj ksienafobii. Časy Łukašenki i prapahanda ŭžo nie šmat źmianili.
  • Abu
    25.04.2025
    Ułada prahniła, atłuścieła, atupieła, trymajecca na represijach i ciemrašalstvie. Rychtujmasia - zastałosia niadoŭha.
  • nou
    25.04.2025
    Navošta niešta tłumačyć, kali jość HUBAZiK? Na ŭsie prablemy adkaz adzin — hvałt. Pakul što heta pracuje.

    Nasilije nie rabotajet tak kak v otviet poroždajet nienavisť i niepriniatije. 1 million narodu vžich i nietu v stranie
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ1

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Mierkavanaja dačka Łukašenki Kryścina Mocnaja apublikavała svajo sełfi na trybunie padčas parada20

Tramp: Indyja i Pakistan damovilisia ab poŭnym spynieńni ahniu

Paśla sustrečy «Kaalicyi achvotnych» u Kijevie jeŭrapiejskija lidary sazvanilisia z Trampam2

«Karaciej, psieŭdavieterany». «Vojska NKVD». Tyktok pastaviŭ dyjahnaz paradam25

Aŭtar rasijskaha «Kommiersanta» vybačyŭsia pierad Łukašenkam za toje, jak apisaŭ jahony pryjezd na parad17

«Ženia ŭ nas nohi straciŭ». Na parad u Minsk pryjechali vahnieraŭcy-biełarusy — raskazvajem, chto jany20

Praŭładnyja kanały aburylisia pavodzinami padletkaŭ padčas salutu ŭ Mahilovie. Dziaŭčatak užo znajšli siłaviki19

Stała viadoma, što budzie z zakrytym «Domam kino» u Minsku4

Krepaści, kanały i łunajučyja skały. Kudy pajechać z Hrodna na vialikija majskija vychadnyja4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ1

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić